Kde bolo, tam bolo, boli raz dve veselé veveričky. Boli to súrodenci, Viki a Tiki, ktorí spolu žili na starom dube. Každý deň skákali z konárika na konár a hrali sa na naháňačku či hľadali najkrajšie oriešky v celom lese. Zvieratká v lese len z dola sledovali ich skákajúce veselé chvostíky.
Dnešné ráno bolo však iné. Dnes mal Tiki narodeniny a jeho sestrička Viki musela pre neho niečo vymyslieť. Kým Tiki ešte chrápal v hlbokom spánku v ich útulnom hniezde z mäkkučkých lístkov, Viki sa zobudila skôr, aby pre neho čosi vymyslela. Slniečko ešte stále spinkalo.
„Spravím pre bračeka orieškový koláčik!“ povedala si pre seba Viki a vykukla z brlôžka.
Potichu prešla po konáriku, aby ju braček nepočul. Iba jej nadýchaný oranžový chvost sa za ňou mihotal, keď poskakovala zo stromu na strom a hľadala tie najlepšie oriešky, aké len mohla nájsť. Chichotala sa pri nájdení každého oriešku, ktorý objavila. Napchala si do líc chrumkavé žalude, ba našla i lesklé lieskové oriešky, ktoré niesla vo svojich malých labkách, keď sa jej už do líc nezmestili. Prechádzala sa po lese pyšná na svoj úlovok.
Keď však chcela Viki skočiť na konárik, s plnými líčkami a rúčkami orieškov stratila rovnováhu a spadla.
Nespadla však na mäkkú trávičku, ale rovno do malej jamy ukrytej pod suchými listami. Malá veverička ležala v hlbokej jame plnej suchého lístia a okolo nej boli roztrúsené oriešky, ktoré jej povypadávali. Viki sa rozhliadla okolo seba. Celé malé telíčko ju bolelo a nevedela vyskočiť tak vysoko ani sa vyškriabať. Stromy nad ňou sa zdali byť veľmi ďaleko.
„Pomóc! Pomóc!“ kričala malá Viki, no v lese bolo ešte skoro a nikto jej volanie o pomoc nepočul. Do hlbokej jamy začali padať prvé slnečné lúče.
„Ach, nestihnem pripraviť prekvapenie pre bračeka,“ pomyslela si smutne Viki.
Zrazu sa však spomedzi lúčov nad jamou objavil akýsi tieň. Stál tam jej braček Tiki.
„Hľadal som ťa, kamsi tak skoro zmizla,“ odvetil jej braček Tiki.
Smutná Viki mu vysvetlila, že pre neho chcela pripraviť orieškové prekvapenie na jeho narodeniny, no pri skoku na konárik spadla.
Tiki bol však od svojej sestry väčší, a tak opatrne zliezol dole, všetky oriešky si dal do veľkých líc a zobral malú sestričku na svoj chrbát. Viki bola celá ubolená a na vyškriabanie sa nemala dosť síl. Pomaly sa s ňou jej brat vyškrábal von z jamy.
Viki si vzdychla, keď prišli domov do svojho brlôžku.
„Chcela som ti upiecť orechový koláč, no všetko som pokazila. A teraz ma všetko aj bolí,“ odvetila nešťastne malá Viki ležiac na postieľke z machu v ich brlôžku.
„To nevadí,“ usmial sa braček, „tak ju pripravíme teraz spolu!“ zvolal veselo, aby svoju sestričku rozveselil.
A tak aj bolo. Súrodenci spolu pripravili chutný orechový koláčik a pustili sa do oslavovania narodenín.
Vychutnávali si koláčik a síce nemohli skákať či tancovať, lebo Viki všetko bolelo, aj tak sa zabávali, smiali a hovorili si rôzne vtipy či robili smiešne grimasy.
A nakoniec všetko dobre dopadlo. Dobrú nôcku praje Tiki a Viki.
