Bola raz jedna krajina plná snehu a ľadu, kde by sme ľudí veru hľadali len márne. V tejto ľadovej krajine žili tučniaky, veľké i malé, ale aj veľké ľadové medvede či hrozivé tulene, ktorých sa tučniaci báli. V tomto ľadovom kráľovstve žil i malý tučniačik menom Kiko so svojimi kamošmi.
Bol krásny slnečný, no mrazivý deň, ideálny na korčuľovanie sa na zamrznutej vode. Kiko miloval korčuľovanie, a preto presvedčil svojich kamošov, aby išli dnes skúšať na ľad rôzne triky. Kiko sa šúchal po brušku spolu so svojimi kamošmi rovno k zamrznutému jazierku.

Zamával malými krídelkami, aby udržal rovnováhu a točil sa so svojimi nôžkami v šťastných kruhoch. Korčuľovanie mu veru išlo skutočne dobre. Kamoška Tuki robila otočky a kamoš Lupi len nešikovne kĺzal a obdivoval svojich kamošov, ako im to ľahko išlo. Stále sa pozeral pod nohy, nevedel nájsť správny balans ako jeho kamoši Kiko a Tuki.
Keď tu zrazu si Lupi všimol pod ľadom akýsi tmavý tieň.
„Čo si je pod nami!“ zvolal Lupi vystrašene a zavolal na svojich kamošov.
„To je tuleň! Rýchlo preč!“ zvolal Kiko, keď si všimol pod ľadom veľkého tuleňa. Spolu s kamošmi uháňali po bruškách preč zo zamrznutého jazera. Bolo však už neskoro. Ľad sa prelomil a z vody vyskočil veľký tuleň! Mal ostré zuby a hladný výraz v očiach.
Kiko sledoval, že ich tuleň dobieha, a predsa jeho nápad ísť dnes korčuľovať nemôže predsa nechať svojich kamošov Lupi a Tuki zožrať, musí niečo vymyslieť. V tom ho niečo napadlo. Skúsi ho odlákať preč, je predsa zo svojich kamošov najrýchlejší. Začal pišťať a kričať, kým si ho tuleň nevšimol. Potom korčuľoval rýchlo, ako len vedel, za ním len praskal ľad a veľký hladný tuleň sa ho snažil dobehnúť.
Keď tu zrazu si Kiko všimol pred sebou úzky tunel, vytvorený z ľadu. Korčuľoval priamo k nemu a tuleň uháňal za ním. Kiko prekĺzol cez tunel a hrozivý tuleň sa v ňom zasekol. Trepotal sa, ako len mohol, no ľad držal pevne a tuleň sa z neho veru dostať nemohol.
Kiko víťazoslávne zapískal a prikorčuľoval späť k svojim vystrašeným kamošom, ktorí sa schovávali za kôpkou snehu.
„Dokázal si to! Zachránil si nás!“ zvolal Lupi a spolu s Tuki radostne skákali okolo ich hrdinu, kamoša Kika.
Tučniačiky však vedeli, že si musia dávať viac pozor, pretože nebezpečenstvo číha na každom rohu. Nebyť však odvážneho Kika, tuleň by ich určite mal na večeru!