Na okraji lesa stála jedna chalúpka a v tej si nažívala rodinka s dvomi detičkami. No v tej chalúpke si nažívala aj malá myška Emka, ktorá mala svoju noru pod stolom v kuchyni. Bola maličká a rýchla, takže nebol problém pre ňu si vždy rýchlo niečo chutné ukradnúť a ukryť si to do svojej nory. Mala rada svoj domov a cítila sa tam veľmi príjemne. Mamička vždy vyvárala nejaké dobroty, ktoré vždy zachutili aj jej, a nemala nikdy núdzu.
Jedného dňa mamička došla domov a myška si všimla, že do tej najvyššej poličky v linke skryla oriešky. Nie však len obyčajné – boli tak veľké a už z prvého pohľadu vyzerali veľmi chutne. No myška nikdy tak vysoko nešla. Vždy si ukradla len zvyšky, čo popadali na zem, alebo si vyskočila na parapet, kde mamička zvykla odkladať nejaké jedlo do košíka. Najskôr si nahovárala, že si zje ako vždy čosi, čo zvýši z večere a uloží sa spať, no napokon jej to nedalo a rozhodla sa vybrať sa po tie oriešky.
Riekla si, že nezaspí, kým z nich neochutná, a začala kuť plán, ako by sa tam mohla dostať. Predsa to na malú myšku bolo ďaleko. No už mala nápad premyslený! Rozbehla sa na stolík, zo stolíka na parapet, z parapetu na linku, z linky na poličku a z poličky až na tú najvyššiu poličku. Myška Emka už schmatla oriešok a išla ho ochutnať, keď začula detský krik. Aj malá Anetka si všimla, čo za dobroty mamička vykladá do linky a chcela dôjsť maškrtiť, no to nachytala myšku Emku.
Hneď dobehol do kuchyne ocko, ktorý schytil metlu a začal myšku Emku naháňať. Emka utekala, ako zvládala. Späť na poličku, z poličky na parapet a keď ju takmer trafil ocko, tak radšej skočila rovno na zem a rozbehla sa z domu von cez pootvorené dvere. Prebehla cez záhradu až k lesu, kde si zjedla aspoň ten jeden oriešok, ktorý sa jej podarilo vziať. A kam teraz? Vonku sa zotmelo a myška Emka nemala kam ísť. No tu zbadala malý otvor v dutině stromu, kde hneď bežala.
No to nevedela, že je to už domov niekoho iného. Tá sa naľakala! Pred ňou stálo zvieratko s veľkými hnedými pichliačmi. Myslela, že je s ňou amen. Hneď sa otočila na útek, no to začula hlások: „Myška, mňa sa báť nemusíš. Ja som ježko Miško a bývam tu celkom sám. Všetci sa ma boja, lebo mám pichliače, no to je len preto, aby som sa chránil pred veľkými zvieratami, ktoré by ma požrali. A lepšie sa mi potom nesie jedlo na chrbte. A ako si sa tu dostala?“
„Ja som žila u jednej rodinky, no dnes ma našli, keď som si chcela vziať oriešok, a vyhnali ma. Nemám kde ostať a bojím sa,“ povedala malá myška Emka. „Tak ostaň tu so mnou. Budeme kamaráti. Ja nemám kamarátov a aspoň budeme spolu chodiť na dobroty do lesa. A ochránim ťa,“ riekol Miško a Emka sa zaradovala. Ostala teda u ježka Miška a od tej doby už ani jeden z nich nebol sám a stali sa z nich najlepší priatelia.
