V malej dedine, obklopenej zelenými kopcami a voňavými lúkami, žili dve sestry – Zuzka a Adela. Boli to dvojičky a hoci sa navonok líšili, spájala ich jedna veľká vášeň – láska ku koňom. Od útleho detstva snívali o tom, že raz budú jazdiť na tých najkrajších a najrýchlejších koňoch.
Jedného dňa, po týždňoch tréningov na záhrade a sledovania jazdeckých pretekov, sa dozvedeli, že v neďalekom meste sa koná jazdecký tábor. Viedol ho známy a prísny tréner – pán Vladimír. Obe sestry sa rozhodli, že sa prihlásia a urobia všetko pre to, aby sa stali skutočnými jazdkyňami.
Keď dorazili na tábor, privítal ich samotný pán Vladimír. Bol vysoký, s prísnym pohľadom a vážnou tvárou. Vlasy mal už šedivé, no v očiach mu žiarila iskra skutočného nadšenia pre kone.
„Dobre, sestry,“ prehovoril hlbokým hlasom. „Dnes začíname. Jazda na koni nie je len o tom, že si vyskočíte na chrbát a idete. Je to drina, disciplína a vytrvalosť. Budete musieť zabojovať ako nikdy predtým.“
Zuzka znervóznela. „Ale, pán tréner, bojím sa, že to nezvládnem,“ priznala potichu.
Adela ju povzbudila. „Neboj sa, Zuzka. Zvládneme to spolu.“ Hoci aj sama cítila obavy, jej hlas znel odhodlane.
Pán Vladimír si ich obzrel a povedal: „Strach nemá v jazdectve miesto. Ak chcete byť dobré, musíte sa nevzdať – ani keď to bude ťažké.“
Prvý deň bol plný náročných úloh. Učili sa správne nasadať, ovládať oťaže a udržiavať rovnováhu. Zuzke sa nedarilo udržať na trochu neposednom koni, zatiaľ čo Adela jazdila príliš rýchlo a mala problém spomaliť.
„Adela! Kontrola! Viac disciplíny!“ zvolal pán Vladimír.
Zuzka sledovala sestru a uvedomila si, že aj ona môže zažiť radosť z jazdy – stačí, ak prekoná strach. Pevne sa rozhodla, že sa nevzdá.
Dni plynuli a tréningy boli čoraz náročnejšie. Dievčatá si však zvykli na prísne pokyny a začali sa zlepšovať. Zuzka získala sebavedomie a naučila sa vnímať svojho koňa. Adela sa naučila, že rýchlosť je síce zábavná, ale skutočné umenie je v technike a ovládaní.
Postupne sa stali lepšími jazdkynkami a aj pán Vladimír si ich pokrok všimol. Na konci tábora sa dokonca usmial – po prvý raz – a povedal: „Raz z vás budú výborné jazdkyne.“zistila, že rýchlosť je dôležitá, ale ešte dôležitejšia je technika.Postupne sa začali zdokonaľovať a aj prísny pán tréner Vladimír ocenil ich pokroky. Raz z nich budú výborne jazdkyne!
