Bol letný prázdninový deň a Miško sa doma nudil. Niežeby sa mu nechcelo utekať von za kamarátmi alebo ísť sa bicyklovať, no dnes vonku lialo ako z krhly. A tak iba sedel v kuchyni, kde mamička chystala obed, a hľadel von z okna na kvapky, ktoré dopadali do veľkej mláky na ich dvore.
Mamička sa pozrela na Miška a riekla: „Miško, utekaj sa hrať alebo nájsť si nejakú zábavu. Nebudeš celý čas predsa sedieť pri okne. Môžeš niečo nakresliť alebo sa zahrať s tvojimi autíčkami.“
Miško, chtiac-nechtiac, sa pobral od okna a prechádzal sa po dome. Kresliť sa mu nechcelo, svoje hračky mal rád, no stihol sa dnes zahrať aj s autíčkami, aj so stavebnicou a dokonca aj s drakmi. Nevedel, čo by rád, až si ho napokon všimol jeho ocko. „Miško, čo tak smutne sedíš?“ opýtal sa ocko a Miško mykol plecom. „Vonku prší a ja sa nudím,“ povedal pravdivo a ocka napadol úžasný nápad. „Tak sa zabavíme spolu. Pôjdeme spolu do mojej dielne a vyrobíme si niečo, čo sa ti bude páčiť,“ riekol ocko a Miško sa potešil.
„Vyrobíme si hojdačku! Vždy som chcel mať pred domom hojdačku,“ riekol Miško a ocko bol rád, že sa Miško rozveselil. Tak ho teda vzal do dielne a začali hľadať všetky dosky, ktoré mal ocko v dielni. Spolu ich narezali a skrutkami pripevňovali jednu k druhej. „Akej farby chceš, aby bola tvoja hojdačka?“ opýtal sa ocko Miška. Ten s radosťou vykríkol: „Zelená!“ A tak ocko vytiahol štetec a zelenú farbu. Túto časť si Miško užil najviac, aj keď sa úplne celý zamazal od farby.
„Ešte nám treba nejakú reťaz,“ riekol ocko, keď dokončili maľovanie, a spolu s Miškom hľadali po dielni nejakú reťaz, za ktorú by hojdačku zavesili. Už to chceli vzdať, keď sa ocko pozrel do spodného šuflíka svojho stola, kde mal postaršiu reťaz, ktorá však vyzerala v dobrom stave. „Pozri, práve prestalo pršať!“ ukázal Miško radostne von malým okienkom a rozbehol sa s reťazou v ruke von. Ocko došiel s hojdačkou hneď za ním a zavesil ju na konár jablone, ktorá rástla pred ich domom. „Tá je dokonalá!“ potešil sa Miško a hneď sa šiel hojdať. Spolu s ockom sa ten deň hojdali až do večera a Miško sa tešil, že dnes pršalo, lebo inak by nemal svoju úžasnú hojdačku.
