Kedysi dávno, keď hory nad Kremnicou boli ešte tajomné a lesy husté, žili traja bratia baníci – Martin, Jozef a Pavol. Každý deň chodili do hôr hľadať zlato a drahé kovy, aby pomohli svojej dedine a rodine. Ich práca bola náročná a niekedy aj nebezpečná, pretože hory skrývali temné jaskyne a tajomné chodby.
Jedného dňa sa im podarilo objaviť žilu zlata, ktorá žiarila jasnejšie než slnko na oblohe. Bratia sa veľmi tešili, no čoskoro sa pohádali, komu zlato patrí. Ich hnev rástol a hrozilo, že sa navždy rozkmotria.
Starý mlynár, ktorý ich sledoval z diaľky, im povedal:
„Nepremieňajte zlato na hádku. Urobte niečo, čo prinesie úžitok všetkým, nielen vám.“
Bratia sa zamysleli a napokon sa rozhodli, že namiesto hádok postavia tri kríže na vrchu nad Kremnicou. Každý kríž symbolizoval ich bratskú lásku a odvahu.
Keď kríže dokončili, obzreli sa na dedinu pod nimi. Dedina sa rozkvitla a ľudia sa radovali. Zlato z hôr využili múdro – stavali domy, školy, kostol a pomáhali chudobným. Bratia sa naučili, že pravé bohatstvo nie je len v zlate, ale v jednote a bratstve.
Odvtedy sa hovorí, že kto pôjde po ceste na vrch a pozrie sa na tri kríže, uvidí nielen symbol bratstva, ale aj pamiatku odvahy a múdrosti. Vietor v horách šepká príbeh bratov, ktorí sa naučili, že zlato bez lásky a porozumenia nemá cenu.
Aj deti z dediny sa učili o troch krížoch. Starí ľudia im rozprávali, že odvaha, jednota a súcit sú cennejšie než čokoľvek, čo možno získať prácou rúk. Hory a kríže sa stali miestom pokoja, kde sa človek učil vážiť si druhých a myslieť na dobro všetkých, nie len na svoje vlastné.
