Kde bolo, tam bolo, v jednom meste za siedmimi horami a siedmimi dolinami sa jedného večera narodilo veľmi výnimočné dievčatko. Bolo prekrásne a dobrosrdečné, no nemohlo vydať zo seba ani hlásku.
V noci, keď sa narodila, rodinu navštívila stará čarodejnica, ktorá chcela dievčatko vziať rodičom, no to sa jej nepodarilo, a tak dievčatko prekliala. Jediné, čo túto kliatbu mohlo prelomiť, bol bozk z pravej lásky. Smutní rodičia sa napriek tomu z ich jediného dievčatka tešili a dali jej meno Katka.
Katka bola už od malička veľmi šikovná a múdra, no nikto sa s ňou veľmi nezhováral. Naopak, väčšina sa jej ešte posmievala, či od sprostosti aj onemela. Jediný, kto sa s ňou zhováral, bol Janko. Bol to chudobný chlapec z farmárskej rodiny na konci mesta. Katke sa však veľmi páčil a vždy ju vzal ku koníkom, aby sa o ne postarala, a občas ju vzal previesť sa po veľkej lúke za ich domom.
Ako roky leteli, Katka vyrástla ako z vody a stala sa z nej krásna mladá dáma hodná na vydaj. Rodičia už pokukovali po nejakých pytačoch pre Katku, no bolo to ťažké. Vždy, keď riekli, že dievča je nemé, mladí muži utiekli. Katka by išla najradšej za svojho Janka. Ten bol šikovný, vedel sa postarať o statok a vedel aj dobre obchodovať. No doma o ňom nemohla povedať nič, a aj tak by rodičia neboli nadšení, že by si chcela vziať obyčajného vidieckeho chlapca.
Sklamanie prišlo až jeden večer, keď sa Katka vrátila domov. Stál tam neznámy mladý muž, vystrojený v drahom obleku, a Katke zložil v krabici dary. Boli tam šperky a hodvábne šaty. Dokonca i jedny biele – na svadbu. „Našli sme ti ženícha, Katka. Tuto Paľo je z rodiny obchodníkov. Bude sa ti s ním veľmi dobre vodiť,“ povedal Katkin otec. Ona, nešťastná, ani nečakala a rozbehla sa preč. Nemohla rodičom povedať, že si nechce vziať muža, ktorého nepozná a nemiluje. Jedine pravá láska zachráni jej prekliatie, a ona si má vziať niekoho, koho nemiluje?
