Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden šikovný mládenec menom Tomáš. Žil v malej dedinke, kde už poznal každý kút a nič ho tam viac nedržalo. Raz začul, že za vysokou horou a šírym lesom je mesto, kde si ľudia krásne nažívajú a kde vraj žijú tie najkrajšie ženy na svete.
Tomáš si teda povedal, že okúsi svet. Vzal si do batoha pár krajcov chleba, fľašu vody a vybral sa na cestu do šíreho sveta.
Ako tak kráčal cestou na vysokú horu, uvidel pod stromom sedieť starčeka, ktorý vyzeral veľmi smutne.
„Dobrý deň, starček. Prečo ste taký smutný v taký krásny deň? Vari sa vám stalo niečo zlé?“ spýtal sa Tomáš.
„Som na ceste domov,“ povzdychol si starec, „no už chodím niekoľko dní a som veľmi hladný. Nemali by ste čosi pod zub? Dobre sa vám odmením, mladý muž.“
Tomáš pozrel do svojho batohu.
„Aj ja som na ceste do sveta, ale ostal mi ešte jeden krajec chleba. Nie je to veľa, ale hádam vám pomôže.“
Podal starčekovi chlieb a ten sa potešil. „Za tvoje dobré srdce ti dávam tieto tri guľôčky. Na ceste ti pomôžu a splnia akékoľvek prianie. A na konci tvojej cesty ťa čaká prekrásna deva.“
Tomáš starčekovi poďakoval, vzal si guľôčky a pokračoval ďalej. Keď vyšiel až na vrchol hory, bol už veľmi vyčerpaný. Vytiahol z vrecka jednu guľôčku a povedal:
„Prajem si rýchleho tátoša, aby som sa dostal do mesta skôr.“
Vtom guľôčka zmizla a pred Tomášom sa zjavil nádherný biely kôň. Mládenec nasadol a spolu uháňali cez horu až do šíreho lesa.
Tam však obaja zoslabli od hladu. Tomáš vytiahol druhú guľôčku:
„Prajem si dobré jedlo pre seba a môjho koňa.“
Guľôčka zmizla a pred nimi sa objavil peceň chleba a tá najsladšia mrkva. Najedli sa dosýta a Tomášovi ostala posledná guľôčka. Tú si chcel odložiť.
Po oddychu nasadol opäť na koňa a pokračovali, až kým neprešli celý les a nedostali sa na okraj mesta, o ktorom Tomáš sníval.
Hneď po vstupe do mesta ho oslovilo prekrásne dievča:
„Zdravím vás, mládenec, prichádzate zďaleka?“
„Zďaleka, krásna panna. A prišiel som práve za vami. Staňte sa mojou ženou a splním vám čokoľvek, čo si budete priať.“
Tomáš vytiahol poslednú guľôčku a potichu zašepkal:
„Želám si, nech je za mojím tátošom zapriahnutý koč a v ňom truhlica plná peňazí.“
A tak sa aj stalo. Za koňom sa zjavil koč s truhlicou zlata. Tomáš doň usadil krásnu devu, za peniaze postavil veľký dom a vystrojil svadbu, akú ešte ľudia nevideli. Jedlo a pitie tieklo potokom, hudba znela do rána a obaja si spolu šťastne nažívali, kým nepomreli.
