Súrodenci Jurko a Janka sa prebudili jedno ráno a hľadali spôsob, ako sa zabaviť. Vonku bolo sychravo a ich ocko pre nich vymyslel úžasnú zábavu. ,,Mám také staré koľajnice z čias, kedy som bol dieťa ja.
Vláčik však nemám, no ak si nejaký vyrobíte, tak si môžete rozložiť koľajnice a hrať sa na výpravčíkov.”riekol ocko a deti sa jeho nápadu potešili. ,,To by bolo skvelé mať svoj vlastný vláčik!”potešila sa Janka. ,,Ale z čoho by sme ho vyrobili?”zamyslel sa Jurko, až sa obaja rozhodli, že sa pôjdu porozhliadnuť po dome, a hádam niečo nájdu.
Deti sa teda rozbehli po dome a čuduj sa svetu, ozaj ponachádzali veľmi užitočné veci. Janka našla našla pri linke v kuchyni krabice od mlieka, ktoré by sa dali použiť ako vagóny. Jurko zase objavil za chladničkou vrchnáčiky z fliaš, ktoré by sa dali pripevniť ako kolieska. Janka a Jurko si svoje nájdené veci vzali do izby a začali pracovať. Spolu namaľovali krabice od mlieka na rôzne farby a vystrihli do vagónov aj malé okienka. ,,Ako by sme mohli pripevniť kolieska?”zamyslel sa Jurko.
Vtom došiel do izby ocko, ktorý doniesol malé špendlíčky a pripevnil kolieska ku vagónom. Potom špagátikom pripevnili jeden vagón ku druhému a nakoniec na začiatok pripli pomocou magnetky rušeň. ,,Teraz už len rozložiť koľajnice!”zaradovala sa Janka a rozložila spolu s Jurkom koľajnice po celej detskej izbičke. ,,A kým ste vy hľadali veci na výrobu vláčika, ja som našiel čosi pre vás.”riekol ocko a vytiahol spoza chrbta červenú čiapku, akú má ozajstný rušňovodič. ,,To je úžasné! A náš Motoráčik vyráža na prvú cestu. Nastupovať.” zavelil Jurko a Janka do vagónikov naložila cestujúcich – jej obľúbené bábiky.
,,Vyrážame!”vykríkol Jurko a viedol vláčik po koľajniciach cez celú izbu. A takto sa s Jankou striedali celý deň. Motoráčik sa stal ich najlepšou hračkou, aj keď bol vyrobený len z obyčajných vecí. No zažil s deťmi neobyčajné cesty a bol špeciálny, pretože bol ich – priamo v ich izbičke.
