V kráľovstve za horami za dolami, týčil sa krásny zámok. V zámku okrem kráľa žili i jeho krásne dve dcéry. Boli to princezné Eliška a Karolína. Karolína bola staršia a múdra, mala krásne hnedé vlasy až po pás. Zatiaľ čo Eliška mala krásne blonďavé kučeravé vlasy a oči ako to najjasnejšie nebo. Eliška bola však mladšia a milovala spev a každé živé stvorenie. Často však obe princezné medzi sebou súperili a predbiehali sa ktorá bude tá lepšia.
Jedného dňa sa sestry vybrali do lesa zbierať chutné maliny. Vzali si prútené košíky a vydali sa po lesnej ceste. Chceli pomôcť tete pekárke a nazbierať jej ich na malinový koláč, ktorý tak milujú. Hádali sa však, ktorá ich nazbiera viac. Neustále súperili. V hustom lese ich privítali veselé vtáky svojím spevom a jemný šepot vetra v korunách stromov.
Keď princezné prišli na miesto, kde rástli maliny, obe princezné boli uchvátené krásou a hojnosťou plodov. Maliny boli krásne červené a šťavnaté, ako keby čakali len na to, aby ich niekto pozbieral. Ešteže tam nebol žiaden veľký medveď, ktorý by im tie maliny ukradol. Princezné sa začali doťahovať kto nazbiera čo najviac malín a rýchlo ich oberali.
Ako tak zbierali, zrazu Eliška začula tiché kvílenie. „Hádam to nie je medveď.“ povedala Eliška so strachom v očiach a chytila sestru za ruku. Karolína však múdro povedala: „Ale nie, to nie je medveď.“ povedala Karolína a poobzerala sa okolo nich. Keď tu zrazu zbadala malého zraneného zajačika, ktorý ležal pod malinovým kríkom opodiaľ. Mladšia Eliška okamžite pribehla a zodvihla malého zajačika na ruky. Vysypala svoje maliny do sestrinho košíku a bez váhania opatrne vložila zraneného zajka do svojho košíka. Súťaženie išlo bokom, čo je ju tam po malinách, musia pomôcť zajačikovi. Obe sestry sa sklonili k malému zvieratku. Malý zajačik bol pohryznutý na nôžke. Určite to bol nejaký veľký vlk či medveď, pomysleli si princezné a poobzerali sa okolo seba.
„Joj, chúďatko malé, musíme mu pomôcť!“ povedala Eliška so súcitom. Zvieratká mala veľmi rada. Karolínka sa zamyslela ako by zvieratku pomohli. Určite to predsa čítala v nejakej knižke. Karolínka opatrne umyla zajačikovi ranu, ten však len ubolene zastonal. „Musíme mu pomôcť!“ povedala smutne Eliška sestričke Karolínke ťahajúc ju za volán šatov. Nakoniec sa však princezné rýchlo rozhodli, že zajačika vezmú späť do zámku, kde ho ošetrí kráľovský lekár. Utekali cez les ako im len nôžky stačili, i keď vo veľkých šatách to zrovna ľahké nebolo.
Keď sa vrátili princezné na svoj hrad, v jednom košíku mali nazbierané maliny a druhom malého raneného zajačika. Ocko kráľ sa usmial, rád že jeho dcéry konečne nesúťažia a robia niečo spolu. Pán liečiteľ neváhal a išiel sa o zajačika postarať. Princezné zaniesli maliny tete pekárke a potom netrpezlivo čakali či sa liečiteľovi podarí zajačika zachrániť. Liečiteľ mu pomohol a zachránil mu ranenú labku. Natešené sestry princezné sa oňho s veľkou láskou starali a za pár dní sa zajačik úplne uzdravil a veselo si skackal po zámku.
Zajačik sa stal ich najlepším kamarátom, ktorý sa stal kráľovským miláčikom. Dostal dokonca i čarovné meno: „Malina.“ Pretože pod malinami ho dievčatká našli. A tak malí zranený zajačik spojil súťaživé sestry a celé kráľovstvo rozveselil sa spojil svojím rozkošným kožúškom či svojím veselým skackaním.
