Milé detičky, určite si spomínate na malé dievčatko menom Rebeka, ktoré svoje letné prázdniny trávi s rodičmi na dovolenke pri mori. V predošlej časti sme spolu s Rebekou stavali pieskový hrad, ktorý nečakane zmyla veľká vlna.
Smútok však netrval dlho, pretože vo svojom rozpadnutom zámku objavila malú morskú korytnačku, ktorú tam odplavila voda. A veru, bol to zážitok ako žiaden iný! Veď kto sa môže pochváliť, že videl skutočnú morskú korytnačku? A ešte k tomu ju s ockovou pomocou vrátili späť do mora, kam patrí.
Dnes nás dievčatko menom Rebeka prevedie svojimi ďalšími dňami na dovolenke. Rebeka mala stále veľkú radosť z toho, že videla malú morskú korytnačku. Síce mala hrad z piesku zničený ešte skôr, než ho ozdobila mušľami, tešila sa, že korytnačku vrátila domov do mora.
Prišiel ďalší deň na dovolenke a doobeda strávila Rebeka s rodičmi na pláži. Hrali sa v piesku, stavali rôzne hrady či sa s ockom naháňali na nafukovačkách v mori. Bola to skvelá zábava a dievčatko dokonca zabudlo na svoj tablet s hrami, ktorý zostal na izbe v hoteli. Veď toto bola oveľa väčšia zábava!
Po chutnom obede sa vybrali k bazénom, ktoré mali pri hoteli. Rebeka dostala strach, keď uvidela pred sebou veľký červený tobogán – veľkú kľukatú šmýkaľku vedúcu priamo do bazéna. Chcela naň ísť, no bála sa. Nesmelo prekračovala z nôžky na nôžku a sledovala, ako sa aj menšie detičky od nej veselo šmýkajú.
„Ideme spolu?“ spýtal sa veselým hlasom ocko, keď videl, ako jeho dcérka nesmelo hľadí na veľkú šmýkaľku. Okolo tobogánu bolo počuť smiech detí a v pozadí hrala veselá pesnička. Rebeke však veselo vôbec nebolo. „Ja asi nepôjdem, ocko, ale ty kľudne choď,“ povedalo smutným hlasom dievčatko.
„Je normálne mať strach, no za pokus nič nedáš. A keď neskúsiš, nevieš, aká zábava to môže byť,“ povzbudil ju ocko a chytil ju za ruku.
„Poď, najprv sa len pozrieme, ako to vyzerá, nebudeme sa hneď šmýkať,“ dodal láskavo.
Rebeka nesmelo prikývla. A tak aj bolo – vyšli schodíkmi k tobogánu a postavili sa vedľa neho. Sledovali veselé detičky, ako sa šmýkajú a smejú, a opäť sa vracajú. Tobogán už nevyzeral až taký strašidelný – skôr ako obrovský červený had, ktorý sa kľukatí až do bazéna.
Rebeka sledovala, ako malý chlapček podišiel k tobogánu. Bolo na ňom vidieť, že má strach, no šmykol sa a – „čľup!“ – bol vo vode. Z bazéna sa ozýval hlasný smiech. Rebeka sa rozosmiala. Predsa to len môže byť zábava.
„No dobre, tak to skúsim aj ja!“ vykríkla, keď nabrala odvahu.
„Tak ideme spolu!“ povedal ocko a pevne ju chytil. Maminka ich sledovala a povzbudzovala zospodu pri bazéne.
Sadli si na šmýkaľku, spoločne sa odrazili a leteli dolu tobogánom! Rebeke vial vietor vo vlasoch a voda jemne špliechala navôkol. „Juhúúúú!“ kričalo dievčatko veselo, kým obaja nespadli do bazéna. „Čľup!“ a boli vo vode.
Keď sa vynorila, začala sa smiať.
„Ocko! Ešte raz! A potom ešte stokrát!“ zvolala, keď vyšli z bazéna. Maminka im veselo tlieskala.
Od toho dňa bol červený tobogán jej obľúbenou atrakciou. A vždy, keď Rebeka uvidela nejakého chlapčeka alebo dievčatko, ktoré sa bojí, s úsmevom im povedala: „Nemusíš sa báť. Keď to neskúsiš, nevieš! Je to zábava, o ktorú ťa strach pripraví!“
A tak sa z jedného veľkého strachu stal obrovský zážitok z dovolenky, ktorý si Rebeka zapamätá. Tak ako zničený hrad, morská korytnačka a teraz aj červený tobogán tvorili jej krásne dovolenkové spomienky.
