Bolo raz jedno dievčatko menom Rebeka. Boli letné prázdniny a spolu so svojimi rodičmi sa vybrala na dovolenku k moru. Leteli veľkým bielym lietadlom až do ďalekého Španielska. Rebeka sa veľmi tešila, pretože sa rada čľapkala v mori, skákala do bazéna či stavala hrady a koláče z piesku.
Dnes bol ich prvý deň na pláži. Rebeka mala na sebe veselé ružové plavky a na hlave klobúčik so žltými kvietkami. Maminka ju poriadne natrela opaľovacím krémom a pustili sa do stavania pieskového hradu.
Rebeka mala rôzne farebné formičky a kýbliky, ktorými tvarovala hradby a veže, a maminka jej pomáhala stavať okolo hradu veľký plot. Hrad vyzeral skutočne ako z rozprávky. Rebeka sa hrdo postavila vedľa svojho výtvoru a maminka jej spravila peknú fotku.
Ešte tomu však chýbal jeden detail. Rebeka sa vybrala hľadať mušle, ktorými hrad ozdobí. Prechádzala sa popri mori – samozrejme nie sama, ale spolu s ockom. Keď nazbierali zopár mušlí, vydali sa naspäť k svojmu hradu z piesku. No uvideli niečo, čo nečakali. Prišla veľká vlna a celý hrad zaliala voda. Hrad sa rozpadol a z ich výtvoru zostali len kôpky mokrého piesku. Bol zničený!
Dievčatko sa rozplakalo. Ocko s maminkou sa ju snažili utešiť, že postavia ďalší nový hrad, tentoraz trošku ďalej od mora. No Rebeka bola veľmi smutná, nečakala, že jej výtvor tak rýchlo zmetie voda. Ani ho nestihla ozdobiť mušľami. Sadla si na piesok k svojmu rozpadnutému hradu a jej pohľad padol na čosi nezvyčajné. Pod kopou piesku sa čosi hýbalo.
„Čo to je?“ spýtalo sa dievčatko prekvapene. Rebeka s ockom odhrnuli piesok a našli tam malú morskú korytnačku. „Aha! Korytnačka!“ povedalo veselo dievčatko. Smútok zmizol z jej tváre a opäť sa objavil úsmev. „Tvoj, aj keď rozpadnutý hrad, má aj princeznú!“ zasmiala sa maminka, ukazujúc na malú zelenú korytnačku. A veru, malá korytnačka sedela na kôpke piesku, kde bola predtým veža.
Museli však novú kamarátku korytnačku vrátiť naspäť do vodičky, kam patrí. Rebeka sa s ňou rýchlo odfotila a opatrne ju zdvihla s ockovou pomocou, aby ju vrátili späť do mora.
„Určite jej chýba maminka!“ povedalo dievčatko a opatrne vložilo korytnačku späť do mora. Tá sa pozrela na dievčatko, vďačne sa začľapkala vo vode a odplávala preč. Rebeka už nebola smutná. Síce bol jej hrad zničený, no kto sa môže pochváliť tým, že videl na vlastné oči skutočnú morskú korytnačku a ešte ju aj zachránil? To je zážitok ako žiaden iný!
