Škriatok Rado býval v malej dielni v údolí a vyrábal najlepšie topánky široko-ďaleko. Jeho topánky boli známe tým, že nikdy netlačili a vydržali dlhé roky. Jedného rána našiel pri dverách lístok: „Vyrobte mi topánky, ktoré budú chodiť samy. Zanechám vám zlatý gombík.“
Zvedavo sa pustil do práce a použil kúzelnú niť z pavúčieho hodvábu. Keď topánky dokončil, zvedavo si ich obul – a v tej chvíli sa mu nohy samy rozbehli! Rado bežal cez lúky, cez potoky a skoro sa zrútil z kopca.
Zachránil ho jazvec Riko, ktorý mu pomohol topánky vyzuť. Zistili, že topánky sú začarované. Patrili čarodejnici Sibyle, ktorá ich kedysi dávno stratila.
Rado ich poctivo odniesol do jej chalúpky. Sibyla bola prekvapená jeho odvahou a poďakovala mu. Ponúkla mu jedno želanie. Rado si želal, aby jeho topánky vždy robili radosť, ale nikdy nikomu neublížili.
Odvtedy boli jeho topánky vyhľadávané nielen pre kvalitu, ale aj pre dobro, ktoré prinášali. Ľudia v nich často našli správny smer, keď nevedeli, kam ísť.
