V jednej dedinke žil kocúrik Tomáš, ktorý večer rád pozoroval mesiac. Každú noc sedával na streche a rozprával sa s ním. Raz v noci však mesiac zmizol z oblohy. Nebol ani za oblakmi, ani vo vode – nikde.
Tomáš sa vybral na cestu, aby zistil, čo sa stalo. Stretol múdreho jazveca menom Karol, ktorý mu povedal, že mesiac uniesol vietor Borec, lebo sa cítil sám.

Tomáš letel na chrbte sovy Márie až do oblakov, kde našiel smutného vetra. Borec priznal, že chcel len niekoho, kto by mu večer robil spoločnosť.
Tomáš mu vysvetlil, že keď mesiac nesvieti, ľudia sa boja a nočným zvieratkám je smutno. Navrhol, že mu každý večer zaspieva pesničku, ak mesiac pustí späť.
Borec súhlasil a odvtedy vietor počúva Tomášove piesne a mesiac opäť svieti na nočnej oblohe.