Bola krásna teplá sobota a Jakubko sa na tento deň veľmi tešil. Dnes totiž konečne po dlhej zime opäť otvárali brány zoologickej záhrady. Celú cestu autom do neďalekej ZOO rozprával chlapček o zvieratkách, na ktoré sa tešil. Tešil sa veľmi na hrozivých tigrov, ale i na krásne farebné papagáje či na veľké medvede.
Keď prišli, Jakubove oči zažiarili radosťou a ocka ťahal za ruku, aby stihli pozrieť úplne všetky zvieratká v zoologickej. Videl veľké sivé slony, rôzne papagáje a plameniaky, ale i veselé opice, ktoré sa smiešne hojdali na stromoch a vyplazovali im jazyky. Spravil si fotku vedľa vysokej žirafy, ktorej spolu s ockom podal veľký list. Tá ho schuti hneď spapala.
Keď však prešli žirafy, konečne sa dostali k zvieratám, na ktoré sa Jakubko tešil najviac – k veľkým tigrom! Pred sebou zbadali veľkú ohradu s vysokými stromami a skalami, na ktorých sa práve vyhrievali na slniečku dva veľké tigre.
„Wáu, tie sú veľké!“ zvolal Jakubko a ústa sa mu otvorili od úžasu. Tigre mali krásnu oranžovú srsť s výraznými čiernymi pruhmi. „Vyzerajú ako z rozprávky!“ zvolal chlapček obdivujúc ich veľkoleposť.
„Bodaj by prišli bližšie, ma pozdraviť,“ povedal smutne Jakubko maminke a pritlačil ruky na sklo, sledujúc ich. Keď v tom sa jeden tiger postavil a opatrným krokom prikráčal priamo k nim. Jeho zlaté iskrivé oči sa pozerali priamo na neho.
„On ma prišiel pozdraviť, pozrite!“ zvolal nadšene chlapček. Tiger sa pred ním premával a hľadel mu do očí. Potom sa pred ním začal smiešne šúchať po chrbte a obtierať sa o trávu, ako taká malá mačka.
„Myslím, že sa nám predvádza!“ zachichotal sa chlapček veselo. Rodičia len nadšene sledovali, ako ich synček ani nedýcha, sledujúc tigra, ktorý sa skutočne prišiel Jakubkovi predviesť.
Po dlhom pozorovaní tigrov sa zoologická záhrada pomaly zatvárala a Jakub im zamával na rozlúčku.
„Tak nabudúce, kamoši!“ zvolal pri odchode.
Cestou domov zvieral v rukách suvenír, ktorý mu rodičia na výlete kúpili. Bol to malý plyšový tigrík. Ten mu pripomínal jeho kamoša v ZOO, ktorý sa mu prišiel nielen pozdraviť, ale sa mu aj pred sklom hravo predvádzal.
Jakubko nemohol prestať hovoriť o úžasných zvieratách, ktoré videl, no hlboko vo svojom srdci vedel, že tigre sú jeho najobľúbenejšie a že sa už nevie dočkať ďalšej návštevy zoologickej záhrady.
