Dnešný deň bol špeciálny. Síce sa prázdniny pomaly končili a malú Terezku čakal prvý ročník v škole, no ona nebola vôbec smutná. Dnes totiž ryšavé dievčatko oslavovalo svoje šieste narodeniny.
S mamičkou vyzdobili domček aj záhradu ružovými balónikmi a dúhovými stuhami – všetko vyzeralo ako z rozprávky. Mamička dokonca upiekla malé koláčiky a veľkú narodeninovú tortu s jednorožcom navrchu.
Hostia pomaly prichádzali a záhrada sa čoskoro naplnila ľuďmi. Prišla teta a malý bratranec Marko, potom aj stará mama a dedko. Všetci sa tešili, keď na dvor prišla oslávenkyňa v krásnych ružových šatách.
Ako Terezka stála a sledovala, ako maminka a ocko chystajú občerstvenie, a starí rodičia sa hrajú s malým Markom, niečo jej chýbalo. Jej najlepšie kamarátky zo škôlky – Janka a Lucka – stále neprichádzali.
„Je čas sfúknuť sviečku!“ zvolala mamička po gratuláciách.
Všetci sa zhromaždili okolo nádhernej torty, ktorá sa leskla ružovou polevou a na vrchu sa trblietal jednorožec. No Terezka pokrútila hlavou.
„Nie bez Lucky a Janky,“ zašepkala smutne a dupla nožičkou.
Bez svojich kamarátok to predsa nebude ono. Dedko sa ju snažil rozveseliť:
„To je v poriadku, srdiečko. Poďme otvoriť nejaké krásne darčeky!“ povedal milo a ukázal na hromadu darčekov, ktoré Terezka dostala od hostí.
No malá Terezka zostala ticho. Nechcela darčeky ani tortu – chcela svoje kamarátky zo škôlky. Smutne sedela za stolom a pozerala na záhradné dvere. Ani veselé pesničky, dedkov smiech či ockove smiešne balónové výtvory ju nerozosmiali.
Vtom sa dvere otvorili – a vo dverách stál ten najväčší jednorožec na svete! Spoza neho sa ozvalo hlasné:
„Všetko najlepšie k narodeninám!“
Boli to Lucka a Janka! Pribehli k nej a v rukách držali obrovského plyšového jednorožca – najväčšieho, akého Terezka kedy videla.
Ich mama sa usmiala:
„Jednorožec sa nám nezmestil do auta, tak sme museli ísť pešo. Prepáčte, že meškáme,“ vysvetlila s úsmevom.
Terezkine oči sa rozžiarili a oslava sa konečne mohla naplno začať! Terezka sfúkla sviečky na torte a potom si ju vychutnala so svojou rodinou a kamarátkami. Naháňala sa s ockom a dedkom, hrala sa s Luckou a Jankou a objímala svojho nového plyšového jednorožca.
Nezáležalo jej na darčekoch, ale na tom, že v tento výnimočný deň bola obklopená ľuďmi, ktorých mala najradšej. Záhradou sa ozýval detský smiech – a boli to tie najkrajšie narodeniny, aké si mohla priať.
