Bol raz jeden malý chlapček menom Tomáš, ktorý trávil víkend u svojej starej mamy. Bola krásna slnečná sobota, a tak sa Tomáško so starkou vybrali do záhrady. Chlapček chcel babičke pomôcť s prácou na dvore.
Keď vytrhali burinu okolo kvietkov, prišli k veľkej jabloni, ktorej konáre sa pod ťarchou ohýbali a jabĺčka sa v slnku ligotali červenkastým leskom.
„Tie sú ale krásne!“ zvolal Tomáško a ukázal na jabĺčka vysoko na strome.
„Áno, sú,“ prikývla stará mama. „Ale tie ešte nie sú zrelé. Potrebujú viac času, aby dozreli,“ vysvetlila s úsmevom.
„Môžeme spolu pozbierať tieto popadané,“ povedala starká a ukázala na jabĺčka, ktoré ležali v tráve. Tomáš jedno zdvihol a zamračil sa.
„Uf, tieto vyzerajú nechutne! Sú mäkké,“ odvetil znechutene.
Niektoré, ktoré boli hnilé, hádzala starká do jedného kýblika a tie, ktoré boli ešte dobré, do druhého.
„Pozri,“ povedala, „zbieraj tie, ktoré vyzerajú tak akurát. Síce sú staršie a mäkšie, ale to neznamená, že budú zlé.“
„Sú škaredé! Nebudem ich zdvíhať ani jesť!“ zamrmlal Tomáš, pokrčil nos a odišiel sa hrať s loptou. Starká sa len pousmiala – mala však svoj plán.
Keď skončila so zbieraním, hnilé jablká vyhodila a tie mäkké odniesla do kuchyne. Tam otvorila svoju veľkú kuchársku knihu a začala piecť. Čoskoro sa celý dom naplnil vôňou jabĺk a škorice.
Tomáš zacítil vôňu až na dvor.
„Čo to tak krásne vonia?“ zamrmlal a rozbehol sa do kuchyne. Na stole ležal zlatistý jablkový koláč.
„Môžem si dať aj ja?“ spýtal sa natešene.
Starká sa usmiala, naliala mu teplý čaj a odvetila: „Samozrejme.“
Tomáš si odhryzol veľký kus koláča.
„Mňam! Je úžasný!“ zvolal s plnými ústami.
Starká prikývla: „Vidíš, aj jablká, ktoré nie sú čerstvé, môžu byť užitočné. V tomto koláči našli svoje využitie.“
Chlapček sa zamyslel a usmial.
„Nabudúce ti pomôžem upiecť koláč aj s tými mäkkými jablkami!“ povedal odhodlane.
Starká ho potľapkala po hlave:
„Už sa teším! Vieš, rovnako ako aj jablká, aj staré hračky môžu urobiť radosť iným deťom, ak sa o ne podelíme.“
Tomáško prikývol – teraz už chápal. Starká mala pravdu. Aj keď jablká nie sú čerstvé, stále sa dajú využiť. A to isté platí aj pre hračky – ak ich už nepotrebujeme, môžeme ich darovať tým, ktorí sa z nich budú tešiť.
A tak sa Tomáškovi víkend u starkej stal nielen voňavým po koláči, ale aj múdrym – lebo sa naučil, že všetko, čo sa zdá byť zbytočné, môže mať novú hodnotu, ak sa o to podelíme.
