Packo bol krásny huňatý kocúrik a kamarát všetkých zvieratiek. Býval v domčeku so svojimi majiteľmi, ktorí mu dávali samé dobroty. Cez deň sa prechádzal po strechách, stromoch alebo sa len tak potuloval.
Raz sa pod strechou jeho domu uhniezdili vrabce. Najprv mali z Packa strach, ale nakoniec zistili, že je to dobrý kocúrik a skamarátili sa. To si sa mohol dočítať v rozprávke Kocúrik Packo a vrabček.
Odvtedy uplynulo už niekoľko mesiacov. Kocúrik Packo a jeho kamarát vrabček sú nerozluční kamaráti. Navzájom si pomáhajú alebo vymýšľajú rôzne huncútstva, napríklad keď si vymyslia prekážkovú dráhu na záhrade a pretekajú, alebo keď spolu idú na dlhé prechádzky a Packo ho vezme do papule a nosí ho, pretože niekedy vrabček nemôže, je predsa len mladší a menší. To si potom všetci ostatní myslia, že si kocúrik dal vrabčeka na obed. Tí dvaja z toho ale majú ohromnú zábavu.
Raz sa do vedľajšieho domu prisťahovala mačka. Bola celá biela. Keď sa prechádzala okolo Packa, nemohol z nej spustiť oči. „Ako ladne sa pohybuje, ako sa nakrucuje a tie jej zelené oči,“ nahlas si povzdychol kocúrik večer na streche. „O kom to hovoríš, prosím ťa?“ pýtal sa vrabček. „No predsa o tej novej mačičke od susedov. Akonáhle prejde a pozrie sa na mňa, musím si sadnúť. Úplne sa mi podlamujú kolená,“ vysvetľoval kocúrik.
„A prečo s ňou neprehovoríš? Prečo ju nepozveš na nejakú dobrú konzervu? Alebo ti niečo donesiem z kontajnera, niečo delikátne, chceš?“ pokračuje vrabček. „Keď ja neviem, čo jej mám povedať a ako s ňou hovoriť. Vrabček, musíš mi poradiť.“ Vrabček sa zamyslel a potom povedal: „No jasné, už to mám. Naši mi rozprávali, že keď otecko chcel niekam pozvať mamičku, najprv sa jej dvoril. Neviem teda, čo to presne znamená, ale proste ju chcel nejako zaujať. Takže vyletel nad ňu a začal sa točiť a mávať krídelkami. Vyzeralo to veľmi pekne, akoby okolo nej tancoval vo vzduchu. Mamička si ho potom všimla. Páčilo sa jej to. A potom som sa vyliahol ja.
Kocúrik nad tým premýšľal. Tiež by chcel nejako zaujať mačičku. Preto sa učil, čo mu vrabček odporučil, aj keď nevedel lietať. Vrabček stál na záhrade, kocúrik Packo sa postavil na zadné a začal mávať prednými labkami, akoby chcel lietať. Do toho krútil chvostíkom a zadkom a poskakoval na zadných labkách. Myslel si totiž, že takto sa tancuje. Bolo ťažké udržať sa v takej pozícii. Ale kocúrik Packo sa to chcel veľmi naučiť.
Vyzeralo to smiešne. Predstav si kocúrika, ako tancuje na zadných, udržuje rovnováhu a pritom robí, že lieta. A to všetko okolo malého vrabčeka. Práve v tej chvíli, keď Packo zavrávoral z posledných síl, išla okolo biela mačička. Keď videla, čo sa tam na záhrade deje, zastavila sa a zahľadela. A keď Packo žuchol na zem ako placka, mačička sa rozosmiala. Kocúrik sa tak hanbil. Vedel, že ho mačička videla.
Biela huňatá susedka sa ale nevysmievala. Bola milá, a tak prišla za Packom a vrabčekom a pýtala sa, čo tu robia. Než stihol Packo niečo povedať, ukecaný vrabček všetko vyklopil. Ako sa učili dvorenie, aby si kocúrika Packa všimla. Mačička sa zahanbila, keď si uvedomila, že to robil Packo kvôli nej. „A nechceš sa radšej prejsť na strechu?“ spýtala sa ostýchavo. Packo radosťou vyskočil a hneď už si to vykračovali spolu hore. Vrabček samozrejme letel s nimi a pri ich zoznamovaní stále poletoval okolo nich a pomáhal im, aby sa už tak nehanbili.
No, niekedy nie je na škodu, keď si zo seba niekto urobí žart. Aj keď pri tom vyzerá smiešne ako Packo pri dvorení. Snaha sa predsa cení. A je to milé.
