Dnešný deň bol iný ako zvyčajne. Malá Anička sa chystala na svoj prvý deň v škole. Bola už veľká prváčka, no mala strach – nikoho tam nepoznala. Detičky, s ktorými chodila do škôlky, išli do iných škôl než ona. Bola nervózna a trochu smutná.
Bolo skoré, slnečné ráno a maminka jej nachystala krásne ružové šatočky, spravila dva vrkôčiky a spoločne sa vybrali do školy za rohom.
„Čo ak si nenájdem žiadnych kamarátov?“ spýtala sa Anička po ceste.
Maminka sa usmiala a odpovedala:
„Určite si nájdeš veľa kamarátov. Stačí, keď budeš milá a odvážna. Smelo do toho!“
Keď vchádzali na nádvorie školy, bolo tam množstvo detí – niektoré mali v rukách kvietky pre pani učiteľky, iné sa držali svojich rodičov a niektoré sa usmievali, zatiaľ čo iné mali na krajíčku slzy.
V triede, do ktorej patrila Anička, stálo veľa nesmelých detičiek. Dievčatko pevne zvieralo mamine ruku a zrazu sa rozplakalo.
„Poďme domov,“ vzlykla a tisla sa k maminke.
Vtom ju niekto jemne potľapkal po ramene.
„Ahoj, princezná! Slzy sa na takú peknú tváričku nehodia. Ja som tvoja nová pani učiteľka. Vitaj v triede 1.A!“ povedala s úsmevom mladá pani učiteľka.
Anička si utrela slzy a neverila vlastným očiam – pani učiteľka mala krásne modré šaty a dlhé blond vlasy. Vyzerala ako skutočná princezná Elsa z rozprávky!
„Dobrý deň,“ pozdravila ju maminka. „Predstav sa, zlatko,“ povzbudila dcérku.
„Ja som Anička,“ povedalo nesmelo dievčatko a podalo pani učiteľke kvietok.
„Anna a Elsa,“ usmiala sa Anička v duchu a na plač okamžite zabudla.
„Ďakujem za krásny kvietok. Poď so mnou, ideme aj s ostatnými deťmi do triedy,“ povedala pani učiteľka a chytila Aničku za ruku.
Trieda 1.A bola krásne ozdobená – viseli tam balóniky v tvare čísiel, farebné girlandy a nástenky s obrázkami.
Keď si detičky posadali, pani učiteľka im rozdala malé darčeky – taštičky s ceruzkami, omaľovánkou, zošitom a obálkou s pokynmi pre rodičov.
Potom sa detičky začali medzi sebou zoznamovať. Vedľa Aničky sedelo hanblivé ryšavé dievčatko menom Rebeka. Najskôr obe mlčali, no Anička si spomenula na mamine slová – buď milá a odvážna.
A tak sa prvá prihovorila: pochválila Rebekine krásne šaty.
A mala maminka pravdu – dievčatká sa rýchlo spriatelili. Pridali sa k nim aj ďalšie spolužiačky a všetky sa spolu smiali, rozprávali o bábikách a o nových taštičkách.
Keď deň skončil, pani učiteľka odovzdala deti späť rodičom.
„Už sa teším, ako sa naučím nové veci od pani učiteľky princeznej,“ povedala Anička.
Maminka sa usmiala: „A našla si si aj kamarátku?“
„Áno, mami! Sú úplne super! Bola som smelá a milá, ako si mi radila, a išlo to úplne ľahko!“ odpovedala Anička s iskričkami v očiach.
Veru, nebolo to také hrozné, ako si predstavovala. Stačí len trocha odvahy – a všetko sa dá zvládnuť.
Cestou domov sa so svojou maminkou zastavila na zmrzline, ako malú odmenu za úspešný prvý deň v škole. Anička sa už nevedela dočkať, kedy opäť uvidí svoju pani učiteľku – princeznú Elsu – a novú kamarátku Rebeku.
