Hlboko v lese sa chystala narodeninová oslava pre mamu medvedicu. Každé zvieratko v lese jej chcelo priniesť niečo špeciálne.
Rodinka veveričiek upiekla koláčik z tých najkrajších orieškov, aké našli. Rodina jeleňov a srniek pripravila koláč zo sena, trávy a chutných bobúľ. A ježkovci priniesli jablkový koláč s kúskami lesného hmyzu.
Všetci sa zišli a pripravovali oslavu pre mamu medvedicu – voňavé koláčiky čakali na stole, kým oslava začne.
Len malá medvedica Mili sa potulovala sama po lese.
„Neviem, čo mám dať mame,“ zašepkala smutne. „Všetci upiekli úžasné koláče a pripravujú oslavu, no ja nemám nič.“
Múdra stará sova, sediaca vysoko na strome, ju začula.
„Premýšľaj, maličká,“ ozvala sa. „Čo tvoja mama miluje najviac?“
Mili sa zamyslela a odpovedala:
„Najviac ľúbi mňa… a ryby!“ vykríkla zrazu natešene.
„Tak bež a nejakú ulov, no ponáhľaj sa – o chvíľu sa oslava začína,“ povedala jej sova.
Mili sa teda rozbehla k rieke. Namočila svoje hnedé labky do studenej vody a pokúsila sa chytiť rybu. Skúšala to znova a znova, no žiadnu sa jej nepodarilo chytiť.
Z lesa sa už ozýval smiech – oslava sa začínala. Smutná Mili sa so slzami v očiach vracala späť.
Cestou si ticho šomrala: „Som nemožná… mama bude sklamaná.“
Vtom však zbadala pod dubom krásny žltý kvet, ktorý sa na ňu akoby usmieval.
„Aspoň teba prinesiem mame,“ povedala potichu a kvet opatrne odtrhla.
Na oslave sa medvedica usmievala na krásne koláče, ktoré jej zvierací priatelia priniesli.
„Ďakujem vám všetkým za nádherné darčeky!“ povedala, no keď sa rozhliadla, Mili nikde nevidela.
„Nevideli ste moju Mili?“ spýtala sa.
Srnka pokrútila hlavou, ani ježkovci o nej nič nevedeli.
„Hneď príde,“ ozvala sa múdra sova.
A mala pravdu. O chvíľu spoza stromov pribehla malá Mili – celá zadýchaná, no usmiata. V labkách niesla kvet.
„Chcela som ti priniesť koláč z rýb, ale nepodarilo sa mi chytiť ani jednu,“ povedala ticho. „Tak som ti priniesla aspoň tento kvietok. Všetko najlepšie k narodeninám, mami.“
Medvedica si ju nežne pritiahla k sebe a objala ju.
„Ďakujem ti, Mili. Toto je ten najkrajší darček zo všetkých,“ usmiala sa. „Darčeky sú pekné, ale najdôležitejšie je, že ich dávame z lásky – a že môžeme oslavovať spolu s tými, ktorých máme radi.“
Všetci začali tlieskať a aj Mili sa usmiala. A oslava sa mohla začať!
Lesom sa niesol smiech, tancovalo sa a voňali koláče.
A viete čo? Po oslave naučila mama medvedica svoju dcérku chytať ryby – a Mili to šlo čoraz lepšie. Odvtedy na každú oslavu prinášala nielen tortu z rýb, ale aj malý kvet.
A tak vraj vznikla tradícia darovania kvetov pri narodeninách – vymyslela ju malá medvedica Mili.
