Bol raz jeden malý chlapec menom Majko. Zvedavý chlapček sa okrem naháňania na bicykloch s kamošmi pred domom najviac ľúbil hrať na hasiča. Doma mal dokonca aj veľké červené hračkárske hasičské auto a aj novú hasičskú stanicu. Dúfal, že jedného dňa bude veľký hasič ako jeho ocko.
„Keď budeš veľký hasič, budeš musieť statočne chrániť ľudí či zvieratká a aj svoju rodinu,“ hovorieval mu často ocko. Chlapček jeho rady či hasičské príhody vždy pozorne počúval a hltal každé ockove slovo.
Jedného slnečného popoludnia sa Majko hral vo svojej detskej izbe. Na stene mal plagáty superhrdinov a hasičských áut. Jeho mačka Mili sa veselo hrala na koberčeku vedľa neho a on zatiaľ staval svoju novú hasičskú stanicu z lega, ktorú dostal na svoje desiate narodeniny. Zrazu zacítil akýsi dym. Chlapček spozornel. „Čo sa to deje, Mili?“ spýtal sa prekvapene svojej mačičky, ktorá sa hrala s nezbedným klbkom.
Majko vbehol do kuchyne, kde uvidel, ako sa sviečka na kuchynskom stole prevrátila a mamin kuchynský obrus začal pomaly horieť. Majkova maminka stála a utierkou búchala o obrus, snažiac sa ho akosi uhasiť, no nedarilo sa jej. „Dávaj pozor!“ kričala na synčeka z diaľky. No chlapček vedel, že musí nejako pomôcť. „Mami, takto to len zhoršíš! Počkaj!“ povedal Majko, schmatol veľkú vázu plnú ruží a – šplech! – chlapček vylial všetku vodu na plamene. Malý oheň zasyčal… a zrazu bol preč!
Mama sa pozrela na Majka s doširoka otvorenými očami. „Ty si aký šikovný! Ako pravý hasič. Ani si sa nebál!“ povedala neveriacky. Síce na bielom obruse ostal čierny fľak, no nebyť Majka, mohlo to dopadnúť oveľa horšie. Chlapček sa skutočne zachoval hrdinsky. Dokonca aj ryšavá Mili na neho neveriacky hľadela.
Keď ocko prišiel večer z práce domov, mama mu porozprávala celý príbeh o Majkovej záchrane obrusu a jeho statočnosti.
„Dnes si bol skutočný hasič, som na teba pyšný!“ povedal láskavým hlasom pri večeri ocko a podal svoju hasičskú prilbu svojmu synovi. „Táto je pre teba! Je to tvoja prvá hasičská helma, ty náš hrdina!“ zasmial sa ocko, keď nasadil Majkovi prilbu na hlavu. Síce mu bola veľká, no Majko mal z nej veľkú radosť.
Chlapček išiel v tú noc spať nielen so svojou novou prilbou, ale aj s hrdinským pocitom z toho, čo dnes dokázal. Veril, že jedného dňa z neho bude skutočný hasič.
