Jeseň sa k nám pomaly začínala vkrádať a leto sa ukladalo na hlboký spánok. Okrem padajúceho farebného lístia priniesla so sebou pani jeseň aj sychravé počasie. A dnešná sobota sa niesla v duchu kvapiek ťukajúcich na okno a nepokojného pána vetríka.
V jednom domčeku bolo síce teplúčko, no detičky sa nudili. Maminke vadilo, že jej synček Robko hral hry na počítači a malá Martinka pozerala v telke rozprávky.
„Musím ich nejako inak zabaviť!“ zamyslela sa maminka, keď v tom dostala nápad. Rozhodla sa, že si zahrajú stolové hry. A tak spravila horúci ovocný čaj, na stôl položila výborný koláč a ocko rozprestrel spoločenskú hru.
„Ideme hrať hry a za odmenu bude koláč!“ zvolal ocko a súrodenci Robko a Martinka pribehli k stolu, tešiac sa na tento večer plný zábavy. Keď zbadali stolovú hru, ufrflane si sadli za stôl. Robko aj Martinka by sa radšej hrali hry na počítači či pozerali rozprávky, no maminkin jablkový koláč k hrám ich presvedčil.
Ako sa rodinka pustila do hrania hier, v kuchyni vládol smiech a vzduchom sa niesla príjemná vôňa koláča. Všetci boli v zápale hry, okrem Robka. Ten akosi nechcel a nevedel prehrávať. „Všetci ma len vyhadzujete a ja som stále posledný!“ búchal po stole nahnevaný chlapček.
Ocko sa zasmial: „Je to len hra, Robko, je normálne prehrávať, nemusíme byť vždy prví,“ snažil sa mu vysvetliť, no chlapček to nie a nie pochopiť. A tak sa malý Robko hneval čoraz viac. Hodil kocku a ani tentoraz mu to nevyšlo, a stále bol posledný.
„To nie je fér!“ zakričal a už-už chcel odísť od stola. V tom sa však ozvala maminka: „Robko, vieš čo? Skús hodiť ešte raz, no keď prehráš, musíš povedať vtip,“ skúsila maminka. Chlapček hodil kockou a musel hodiť číslo šesť, no to sa mu nepodarilo, a tak povedal vtip: „Viete, prečo si kocúr sadol na počítač?“ spýtal sa ich, no maminka, ocko aj Martinka len pokrútili hlavami. „No, lebo chcel chytiť myš!“ Celý dom sa naplnil smiechom. „Veď predsa myš od počítača, a nie skutočná!“ smiala sa malá Martinka. Ocko od smiechu skoro spadol zo stoličky!
A od toho momentu boli nové pravidlá hry – každý, kto prehrá, musí povedať vtip, a tak nebude smutný!
A tak aj bolo. Keď sa chlapček prestal sústrediť na výhru, dokonca začal aj vyhrávať. Raz prehral, raz prehrala Martinka či maminka alebo ocko. No zakaždým povedali vtip! Chlapček vtedy pochopil, že nie je dôležité stále vyhrávať a uvedomil si, že aj prehrávať môže byť zábavné. A tak si rodinka užila skvelý večer plný hier, vtipov a hlavne dobrej nálady.
