Jedného rána sa malý chlapček menom Jurko zobudil so soplíkom a horúčkou. Necítil sa dobre – hlavička ho bolela a celé telo mal slabé. A tak sa s maminkou vybrali hneď ráno k pani doktorke. Tá mu predpísala liečiky a prikázala:
„Jurko musí teraz ležať v posteli, piť veľa čajíku a oddychovať,“ povedala múdro.
Po príchode domov sa chlapček prezliekol do pyžamka a ľahol si do postele. Cítil sa slabý, avšak bol smutný, že sa nemôže hrať.
„Ja nechcem len ležať, chcem sa hrať!“ povedal nadurdene maminke, ktorá ho zakrývala paplónom s vláčikmi.
Maminka sa usmiala:
„Jurko, ja som ti vravela, že si máš včera nechať mikinu, keď si šiel do školy. Už bolo chladno. A ty si si ju vyzliekol, však?“
Jurko sklopil oči. Veru, maminka mala pravdu – odhalila ho. Slniečko vonku síce svietilo, ale fúkal studený vietor a on si myslel, že mu nebude zima. Jesenné slniečko je však veru veľmi klamlivé.
Teraz Jurko cítil, že prechladol a mal radšej poslúchať maminku. V posteli mu bolo smutno.
„Keď budeš ležať a oddychovať, tvoje telo bude bojovať so zlými baktériami. Predstav si malých vojačikov – to je tvoja imunita. A títo vojačikovia práve teraz bojujú s príšerkami, baktériami. No a keby si sa hral alebo pobehoval, nevedeli by bojovať,“ vysvetlila mu maminka.
Chlapček si to najskôr neuvedomoval. Keď sa maminka vybrala variť do kuchyne, tajne vyskočil z postele a začal sa hrať s autíčkami. No akosi sa necítil dobre a po chvíľke hrania mu prišlo zle.
Začal si uvedomovať, že maminka mala asi pravdu. Možno práve vyrušil boj svojich vojačikov imunity so zlými príšerkami baktériami. A tak si ľahol späť do postele a nechal svoje telíčko statočne bojovať, aby bol rýchlo zdravý.
Na druhý deň sa už chlapček cítil trošku lepšie. Maminka mala veru pravdu – keď bude ležať, jeho vojačikovia imunity statočne bojujú s príšerkami choroby. Vedel, že keď bude odpočívať, čoskoro sa bude cítiť lepšie a opäť sa bude môcť hrať.
„Nabudúce si dám mikinu a budem počúvať mami,“ povedal Jurko, keď si ráno odpíjal z horúceho čajíku.
Maminka sa usmiala. Bola rada, že to jej synček konečne pochopil. Jurko si uvedomil, že maminkine rady treba poslúchať – a že keď sme chorí, musíme ležať, aby sme boli čo najskôr zdraví.
