Bol raz jeden diviak menom Brumlo. No všetky zvieratká v lese ho volali Špinďúr. Smiali sa mu, pretože okrem hľadania potravy so svojím rypáčikom sa rád kúpal v blate. V lete sa v ňom váľal, aby sa ochladil, a inokedy preto, aby sa zbavil parazitov či otravného hmyzu.
Brumlo mal svoje bahno rád, no trápilo ho, že si ho zvieratká v lese doberajú – že je špinavý a prezývajú ho Špinďúr len preto, že má rád svoj bahenný zvyk.
Ako sa jedného septembrového rána prechádzal po lese, hľadajúc popadané žalude a gaštany, objavil malú mláčku plnú blata. Očká sa mu rozžiarili od radosti a s veľkým čľup do nej veselo skočil a začal sa váľať. Blato špliechalo všade navôkol a Brumlo si spokojne chrochtal.
Z jeho bahenného kúpeľa ho však vyrušil malý zajko Emil.
„Aha, Špinďúr je opäť v blate! Si ako kôpka blata, Brumlo!“ smial sa zajko a privolal aj ostatné zvieratká, nech sa na neho idú pozrieť.
O chvíľu tam už stál nielen zajko Emil, ale aj ryšavá líška a malá veverička. Všetci sa smiali a ukazovali na neho. Brumlo smutne vyšiel z bahna, klesli mu ušká a už ho ani kúpanie nebavilo. Sklonil hlavu a snažil sa očistiť od blata.
Vtom sa z konára ozvala múdra pani sova Molly a prerušila ich posmievanie:
„Každý má svoje zvyky. Ja večer húkam, líšky si rady tvoria svoje nory a potulujú sa lesom, veverička zbiera oriešky a zajko skáče v tráve. A diviačik Brumlo sa rád kúpe v bahne. Nie je od vás pekné, že sa mu smejete,“ vysvetlila múdro sova Molly.
Zvieratká sa zahanbili. Až teraz si uvedomili, že slová pani sovy sú pravdivé. Každý má predsa svoje zvyky a veci, ktoré ho bavia – a nie je pekné sa na tom smiať.
„Prepáč, Brumlo,“ povedali zvieratká jednohlasne. Cítili sa zahanbene za svoje chovanie.
Malá veverička dostala nápad a veselo sa spýtala:
„Môžeme sa okúpať s tebou?“
Brumlove očká sa opäť rozžiarili radosťou a hlasno zachrochtal. A tak sa v bahne nekúpal len on, ale pridala sa k nemu aj malá veverička, líška, ba dokonca aj zajko Emil. Boli celí špinaví, no v kôpke blata sa veselo zabávali.
Od toho dňa sa Brumlovi už žiadne zvieratká v lese nesmiali. Občas sa k nemu pridali do bahenného kúpeľa, a on im na oplátku pomáhal so svojím rypáčikom – veveričke našiel výborné oriešky a zajkovi chutnú, šťavnatú trávičku.
