Na statku v noci veľmi fúkalo. Rek, psík zo statku, ráno obchádzal všetky zvieratká a kontroloval, či im veľký vietor nepoškodil domčeky. Jeho prvá cesta viedla za prasiatkami.
„Dobrý deň, prasiatka, to bol v noci veľký vietor. Neponičilo vám to chlievik?“ pýtal sa Rek.
„Chro, chro, chro, kdeže. Máme ho pevný. Ale vôbec sme sa kvôli tomu hluku, čo vietor narobil, nevyspali.“
Rek išiel ďalej a prišiel ku kravičkám.
„Dobrý deň, kravičky, nepoškodil vám vietor v noci kravín?“
„Bú, bú, bú, kdeže. Máme ho pevný. Ale gazdiná sa omeškala s raňajkami, už máme hlad,“ hovorili kravičky.
„Nebojte sa, kravičky,“ upokojoval ich Rek. „Gazdiná je už na ceste.“ Ešte musela nazbierať košíky, ktoré jej vietor rozfúkal po dvore.“
Rek išiel ďalej a prišiel ku kurníku.
„Dobrý deň, sliepočky, ako sa má váš kurník?“ Prežil tú nočnú víchricu?“
„Ko, ko, ko, Rek, to je dobre, že ideš,“ zvolala kvočka a pribehla zo dvora. „Pobehujem tu od rána a márne hľadám svoje kuriatka. Ten vietor ich tak vystrašil, že mi niekam utiekli. Snáď sa im nič nestalo.“
„Neboj sa, kvočka, ja ich nájdem,“ povedal Rek, sklonil ňufák k zemi a začal čuchať.
Keď zacítil stopu kuriatok, vydal sa po nej. Kvočka netrpezlivo poskakovala za ním, stále kvokala a volala svoje deti.
Stopy doviedli Reka až ku maštali.
„Dobrý deň, koníky, nevideli ste tu kuriatka?“ spýtal sa Rek. „Určite tadiaľto prešli.“
„Akože by nie,“ zaerdžal koník. „Sú tu u nás. V noci v tom vetre zablúdili zo dvora až k nám.“
Zo stajne vybehol kŕdlik kuriatok a hneď sa rozbehol ku kvočke.
„Detičky moje, to som rada, že som vás našla,“ kvokala blažene kvočka a každé kuriatko objímala. „Ďakujem ti, Rek, že si mi ich pomohol nájsť.“
„To nič, kvočka. Veď na to tu predsa som,“ usmial sa Rek.
„Pôjdeš s nami na dvor?“ pýtala sa kvočka.
Kdeže, ešte musím obehnúť ďalšie zvieratká na dvore. Čo ak tu ešte niekto bude potrebovať moju pomoc?“ povedal Rek a rozbehol sa na lúku skontrolovať ovečky.
