Kedysi dávno žili, boli tri sestry. Tá najstaršia sa volala Rózinka a neznášala kvety. Naozaj ich mala tak rada, že nechcela ani chodiť von z chalúpky. Lenže veľmi jej to nepomohlo, pretože jej druhá sestra Kveta milovala kvety a nosila si ich v kvetináčoch aj domov. Róza sa na ne nemohla ani pozrieť, tak veľmi sa jej hnusili, ale Kveta si ich nanosila v kvetináčoch aj truhlíkoch domov toľko, že sa pohľadu na ne jednoducho vyhnúť nedalo.
Kveta mala však aj jednu zlú vlastnosť. Bola lenivá a zabúdavá, takže kvety nepolievala. Určite si teraz myslíte, že jej tie kvety dlho nevydržali, ale od toho tu bola najmladšia sestra Jarmilka. Tá mala kvety rada a pravidelne ich polievala.
Jedného dňa sa v kráľovstve rozšírila správa, že mladý kráľ hľadá krásnu mladú dievčinu, ktorú by si mohol vziať za ženu. Ale tá dievčina musí dokázať, že si to zaslúži, a splniť zadanú úlohu.
Róza bola síce lenivá koža, ale táto správa ju postavila na nohy. Hneď sa začala obliekať do najkrajších šiat, česať si ten najkrajší účes a navliekať na seba tie najkrajšie korále. Napoludnie bola na zámku.
„Si naozaj krásna, Róza,“ povedal kráľ. „To ale nestačí.“ Ak ma naozaj chceš za muža, musíš splniť nasledujúcu úlohu.
Kráľ odviedol Rózu do izby, kde bolo v kvetináčoch mnoho prekrásnych a pestrofarebných kvetín. Róze prišlo zle, keď uvidela toľko kvetov, ale kráľ bol taký krásny a bohatý, že nakoniec neutiekla.
O tieto kvety sa budeš týždeň starať. Ak sa im bude dariť, staneš sa mojou ženou. Ale ak zvädnú, beda ti,“ pohrozil kráľ a nechal Rózu samotnú v izbičke.
Rózu ani nenapadlo hľadať kanvičku na polievanie. Hneď si ľahla do nadýchanej postele, potom si išla opäť užívať kráľovskú kuchyňu a obrovskú kráľovskú kúpeľňu a hlavne to, že okolo nej pobehoval roj sluhov, ktorí sa o ňu starali a ona nemusela robiť vôbec nič. Na tie kvety úplne zabudla.
O týždeň sa šiel kráľ pozrieť na kvety. Tie boli úplne zvädnuté.
„Nesplnila si moju úlohu! Len si si užívala moje pohostenie. Skončíš ako dievčatá pred tebou.“
Ako to kráľ povedal, vonku zahrmelo, zablyslo sa a namiesto dievčiny stál v izbe kvetináč s červenou ružou.
Sestrám bolo čudné, kde sa Róza tak dlho zdržiava, žiadne správy od nej nechodia a ani žiadna svadba sa na zámku nechystá. Tak sa vybrala za kráľom Kveta. Obliekla si kvetovanú sukňu, kvetovanú šatku, na hlavu si dala venček z kvetov a vyrazila.
„Si naozaj krásna, Kveta,“ pochválil ju kráľ, keď sa pred ním objavila na zámku. „A vidím, že miluješ kvety. Preto moju úlohu určite zvládneš.“
Kráľ zaviedol Kvetu do izby, kde boli samé kvety v kvetináčoch. Na stole sa červenala nádherná ruža, ale aj ostatné kvety boli krásne a pestrofarebné.
„O tieto kvety sa budeš celý týždeň starať,“ prikázal kráľ. „Keď sa o ne dobre postaráš, staneš sa mojou ženou. Ale ak zvädnú, beda ti!“
Kvetke sa kvetinky veľmi páčili. Našla kanvu na polievanie, nabrala do nej vodu, ale potom zbadala záhradný zámok a v ňom zástupy záhradníkov, ako sa starajú o kvety. Tam sa jednoducho musela ísť pozrieť. Bola z tých všetkých kvetov taká nadšená, že na tie v izbe úplne zabudla. A keďže kráľovská záhrada bola naozaj veľká, kým ju celú prešla a poobzerala, trvalo to celý týždeň.
Po týždni prišiel kráľ do izby s kvetmi a uvidel len samé zvädnuté listy a opadané kvety.
„Nesplnila si moju úlohu! Kvety síce máš rada, ale úplne si na ne zabudla dávať pozor. Nevieš vari, že kvety potrebujú vodu, aby boli krásne? Staň sa teda kvetinou aj ty.“
Vonku sa zablyslo a zahrmelo a namiesto Kvety stál v izbe kvetináč s rozkvitnutým narcisom.
Keď sa sestry nevracali, vybrala sa ku kráľovi aj Jarmila. Išla v obyčajnej sukni, obyčajnej blúzke a obyčajnej šatke.
„Si veľmi krásna, aj keď si chudobná,“ pochválil ju kráľ. „To predsa vôbec nevadí. Ak budeš šikovná a splníš moju úlohu, staneš sa mojou ženou.“
Kráľ priviedol Jarmilu do izby ku kvetinám.
O tieto kvety sa budeš celý týždeň starať. Ak to zvládneš, staneš sa mojou ženou. Ale beda ti, ak nájdem kvety zvädnuté.“
Jarmila vzala krhlu, nabrala vodu a starostlivo polievala kvety. Keď jej služobníctvo ponúkalo, aby si oddýchla v kráľovských kúpeľoch, odmietla a radšej kvetinkám kyprila hlinu a prihnojovala ich. Keď jej záhradníci ponúkali prehliadku kráľovských záhrad, odmietla a radšej sa rozprávala s kvetmi. Mala zvláštny pocit, že ju počujú a rozumejú jej. Celý týždeň sa o ne s láskou takto starala.
O týždeň prišiel kráľ do izby a uvidel svoje kvety ešte krajšie a farebnejšie než predtým.
Ty si to dokázala! Sú oveľa krajšie ako predtým. Zlomila si zlú kliatbu, ktorú na mňa uvrhla moja macocha, a staneš sa mojou ženou.
Vtom vonku zaiskrilo, zahrmelo a z kvetov sa stali krásne dievčatá. Aj Jarmilkine sestry sa premenili späť na dievčatá a tešili sa, že ich Jarmilka svojou usilovnosťou zachránila.
A tak sa konala veľká a slávnostná svadba. Jarmilka si vzala kráľa a stala sa kráľovnou. Kvetka zostala na zámku a stala sa záhradníčkou. Už nezabúdala polievať kvety, pamätala si, aké to bolo byť sama kvetinou, odkázanou na starostlivosť iných.
No a Róza zostala v chalúpke a zadovážila si kozu. Tá zožrala všetky kvety v dome aj na záhrade a Róza bola konečne spokojná.
A práve tamto za vrátkami,
koniec je hry s rozprávkami.
Je voňavý ako kvetina,
Už choďte spať, už sa zhasína.
