Bol Deň detí a Matyáš sa spolu s rodičmi vybral do rozprávkového lesa. Podarí sa mu zachrániť princeznú, ktorú uväznil zlý čarodejník vo svojom hrádku?
Z Matyáša sa razom stal statočný princ, ktorý sa nebojácne predieral lesom. Nebál sa tieňov ani šuštiacich konárov, držal sa vyšliapanej cestičky. Tá ho priviedla na miesto, kde na pni sedela Červená čiapočka a spievala si.
„Dobrý deň, malý hrdina,” pozdravila Matyáša. „Keď mi zaspievaš peknú pesničku, dám ti niečo, čo ti pomôže vyslobodiť princeznú.”
Matyáš si rýchlo spomenul na „Prší, prší,” a hneď pesničku zaspieval. Čiapočka mu na konci zatlieskala a dala mu kúsok papiera.
„To je jeden z troch kúskov papiera. Je na ňom nakreslený kľúč od čarodejovho zámku. Aby si vedel, ako vyzerá, potrebuješ ešte ďalšie dva kúsky,” povedala Karkulka. „Choď ďalej lesom, určite tam nájdeš ďalšie. A vezmi si na cestu lízanku, nech máš dosť síl.”
„Ďakujem, Karkulka,” povedal Matyáš a uháňal ďalej lesom.
O chvíľku stretol rytiera v brnení s drevenou hlavou koňa na tyči.
„Konečne ide nejaký hrdina, ktorý ma naučí jazdiť cez prekážky,” radoval sa rytier. „Keď prejdeš túto prekážkovú dráhu, dám ti ďalší kúsok skladačky.”
Matyáš si vzal od rytiera koňa.
„Do toho, koníček,” vyzval koňa a rozbehol sa s ním. Spolu s ním preskočil peň, prekážku z paličiek a cestou späť prešiel slalom z kužeľov. Ani jeden nezhodil.
„Tak to bolo úplne úžasné,” radoval sa rytier a dal Matyášovi ďalší dielik.
Matyáš poďakoval a pokračoval lesom ďalej. Cesta ho doviedla k malému jazierku, pri ktorom sedel muž celý zelený v červených nohaviciach a kamizole s mokrými šosmi. Na chvíľku sa Matyáš zľakol, keď zazrel, že vodník má pred sebou na lavičke hrnčeky. Určite do nich zbiera dušičky!
„Hľa, čo za odvážlivca sa opovážilo prísť k môjmu jazierku?” Ideš k zlému čarodejníkovi, chlapče?”
Matyáš len mlčky prikývol, tak veľmi sa vodníka bál.
„Dobre, dobre. Pomôžem ti.”
Vodník vzal kúsok papierika s kľúčom, zmačkal ho do guličky a schoval pod otočený hrnček. Ďalšie hrnčeky na lavičke tiež otočil.
„Dobre sa pozeraj,” povedal vodník a začal miešať hrnčeky. „A teraz hádaj, pod ktorým je papierik. Keď ho nájdeš, môžeš si ho nechať.”
Matyáš sa pozeral na hrnčeky. Všetky vyzerali rovnako. Ešteže sledoval ten správny, keď s nimi vodník miešal. Ukázal teda naň.
„Vyhral si,” povedal vodník a dal mu papierik. „A teraz rýchlo utekaj k hrádku za princeznou.”
Matyáš nezaváhal a bežal ďalej k malému hrádku, namaľovanému na kartónových krabiciach. Pri ňom čakala princezná. Pred sebou mala na bielej plachte položených hádam päťdesiat rôznych kľúčov, ani jeden nebol rovnaký.
„Švárny môj záchranca! Keď nájdeš ten správny kľúč, konečne budem voľná,” povedala princezná.
Matyáš zložil papieriky k sebe. Teraz, keď vedel, ako kľúč vyzerá, bolo ľahké ho nájsť.
A tak Matyáš vyslobodil princeznú aj s truhličkou plnou sladkostí, ktoré si smel odniesť domov. Stal sa hrdinom z rozprávky, to si vždy veľmi, veľmi prial.
