Zatiaľ čo na Halloween si strašidlá užívajú voľného pohybu medzi ľuďmi, na Dušičky žiadne slušné strašidlo nestraší. Prečo? No pretože cintoríny, čo sú za bežných okolností strašidelné miesta, sú ten deň plné ľudí.
V Strašidrne sa na Dušičky chodí na koledu. Ale nie takú, na akú sa tu chodí na Halloween, ale takú pokojnejšiu. Strašidlá pečú sladké pečivo, tak ako to kedysi robievali ľudia, a dávajú ho návštevám, koledníkom aj pocestným. A večer chodia so svetielkami na lampiónový sprievod. Tak to chodí už dlho.
Aj zubatá mamička si spomína, že keď bola malá, piekli s babičkou „duše“ a „všesväté“ pečivo. Babička doň dokonca zapekala muchy a to bola pre zubaté strašidlá skutočná pochúťka. Hneď sa rozhodla, že také upečie aj svojim deťom. Pripravila cesto, pridala sušené muchy a už vyrábala zamotané duše a krúžky, ktoré symbolizujú kolobeh života.
Aj tatko si spomína zo svojho detstva na oslavu Dušičiek. Hlavne na lampiónový sprievod, na ktorý vtedy dorazili aj hasiči. Vtedy sa tatkovi zažiadalo mať najväčšie svetielko zo všetkých detí. Nakoniec to dopadlo tak, že mu zhorel celý lampión aj s tyčou a ešte dostal vynadané za to, že sa hral so zápalkami. Preto sa rozhodol svojim vlastným deťom vyrobiť lampión zo žiarovky s batériami, aby nemusel strýko Vodnický plytvať vodou zo svojho rybníka na hasenie prípadného požiaru.
Zubomila sa tešila, ako bude roznášať napečené cukrovinky babičkám a tetám a počúvať ich spomínanie na strašidlá, ktoré už zomreli. O tom Dušičky predsa sú. Spomínať na zosnulých príbuzných. Napríklad na pradedka upíra Alfonza von Vidlákov, ktorý sa dožil úžasných 156 rokov. Mohol sa dožiť aj viac, keby sa nešiel opaľovať na slnko s presvedčením, že slnečné okuliare mu bohato stačia.
Jediný, kto nebol spokojný, bol Bubík. Chcel ísť za každú cenu strašiť ľudí na cintorín. A tak sa tajne večer vykradol z domu a strašiť šiel. Ako to dopadlo?
Sused, ktorý Bubíka videl, tvrdí, že vybafol spoza stromu na jednu babičku. Tá sa ho nezľakla a pretiahla ho niekoľkokrát umelou kvetinou za to, že ruší mŕtvych. Čo bolo dvojnásobne trápne, pretože na hrob sa majú dávať iba živé kvety, aby pripomínali pominuteľnosť života.
Tatko zase tvrdí, že Bubík nevystrašil babku, ale dedka a že Bubík nedostal kvetom, ale dedko ho pokropil kanvou, pretože Bubík prišiel ten večer celý mokrý.
No a Michal Vodník, Bubíkov spolužiak a kamarát, zase tvrdí, že Bubík nikoho nevystrašil, ale Bubíka vystrašil nejaký duch, ktorý stráži tamojší cintorín. Bubík sa zľakol, spadol do kaluže, dal sa na útek, ale zakopol a vyváľal sa v lístí.
Nech už to bolo akokoľvek, Bubík si nabudúce strašenie ľudí na Dušičky rozmyslí. Možno bude radšej pomáhať mamičke piecť pečivo.
