Kde bolo, tam bolo, v malej dedinke na okraji sveta žil v malom domčeku chlapec Miško so svojím otcom. Otec bol už postarší, a tak si Miško povedal, že je čas sa prinaučiť nejakému remeslu.
A tak jedného dňa si nabalil niečo pod zub na cestu a vydal sa do neďalekých dedín, že sa vari niečomu priučí. Išiel Miško do vedľajšej dediny a tam na okraji mesta stála malá pekáreň.
Nikdy síce nepiekol, ale Miškovi to prišlo ako dobrý nápad naučiť sa piecť chlieb pre jeho dedinu. Vošiel dnu a tam bol postarší chlap v bielej čapici.
„Dobrý deň prajem, ja som Miško a prišiel som sa priučiť remeslu. Nevzali by ste ma k vám?” opýtal sa Miško a pekár sa zamyslel.
„Veru, šikovná ruka sa zíde. A raz môžeš nastúpiť namiesto mňa. Tak teda poď.” riekol pekár a Miško natešený sa pustil s ním do práce. Avšak mu to nešlo. Cesto mal polepené aj vo vlasoch a keď dal chlieb do pece, tak ho celý spiekol na uhoľ. Takto to išlo pár dní, a tak sa radšej pobral ďalej, že skúsi niečo iné.
Išiel teda ďalej a tu zazrel farmára na poli.
„Dobrý deň, som Mišo a vydal som sa do krajiny priučiť sa nejakému remeslu. Nepotrebujete pomoc?” opýtal sa Miško a farmár sa pousmial.
„Veru ideš ako na zavolanie, mladý muž. Práve odchádzam na pár dní a pomoc sa zíde. Všetko ťa naučím.” riekol farmár a Mišovi ukázal, ako sa stará o svoje pole. Avšak keď sa o pár dní vrátil, tak pole bolo vyschnuté a zvyšok zožrala zver. A tak farmár Miša vyhrešil a ten odišiel.
Ako si zúfalo Mišo kráčal cestou, tak išiel okolo trhu, kde uvidel hrnčiara.
„Zdravím, som Mišo a vybral som sa priučiť nejakému remeslu. Nevezmete ma do služby?” opýtal sa Mišo a hrnčiar mykol plecom.
„Veru, nie je veľa ľudí, ktorí ovládajú moje remeslo. Uvidíme, či budeš šikovný.” pritvrdil hrnčiar a vzal Miša k sebe. Mišo odhodlaný sa snažil čo najviac, no krčahy mali krivé uchá, taniere neboli okrúhle a čo sa mu aj podarilo, to nešikovne porozbíjal. Celý smutný si povedal, že sa radšej vráti domov. Po ceste domov však zbadal na zemi v hline ihlu s kúskom nite. Začudoval sa, kto ju mohol stratiť. Vzal si ju do vrecka a pobral sa domov.
Keď už bol doma a zúfal nad tým, ako všetko pokazil, tak vytiahol z vrecka ihlu, že si skúsi niečo ušiť zo starej látky. Čo takú šatku? A tak sa dal do práce a ozaj bol spokojný. No bola to akási zázračná ihla, lebo krátka niť z nej sa nemíňala. A tak šil ďalej a ďalej a do rána ušil šiat a košieľ celú hromadu. Celý natešený to išiel odpredať na tržisko, kde ľudia hneď žiadali o ďalšie veci. A od toho dňa sa stal Mišo šikovným krajčírom pre celú dedinu. No nestalo by sa to, keby niet zázračnej ihly.
