Kedysi dávno v malej dedinke za siedmimi horami žila mamička Anka s dvoma deťmi. Deti rástli ako z vody a mamička dumala, ako pre rodinu zohnať dostatok peňazí. V pekárni nezarobila veľa a chcela, aby svojim deťom vedela dopriať všetko a raz ich vedela poslať do školy, aby mali vzdelanie a našli si dobrú prácu v tomto svete.
Anka však nevedela, kde by si našla lepšiu prácu, až raz do jej pekárne došla stará babička.
„Dobrý deň prajem, čo si prosíte, babička?“ pozdravila ju Anka a babka sa oprela o pult.
„Prosím si dve pecne chleba aj zopár buchiet. Veru, nech zase nejaký ten čas nemusím chodiť do pekárne, lebo mne už je za ťažko,“ riekla babička a Anka jej všetko nabalila.
„Babička, ja vám pomôžem nákup zaniesť. Aj tak už budeme zatvárať a vy sa s tým sama budete len trápiť,“ ponúkla sa Anka s pomocou.
„Nerobte si starosti, dievča. Ja si poradím sama,“ zamietla babka, avšak Anka sa nedala odbiť a doprevadila ju s nákupom domov.
„Máte pekný dom,“ povedala Anka, keď už došli k babičkinmu domu.
Ozaj bol ako z rozprávky. Malá drevenica s verandou a malou záhradkou vyzerala útulne.
„Dom je pekný, ale čo s ním, keď som naň sama. Muž mi už zomrel, deti sa odsťahovali do veľkomesta za prácou a ja už nevládzem ani upratať či záhradu obriadiť,“ priznala babička smutne.
„Mohla by som niekedy po práci za vami zájsť. Aj tak som si hľadala prácu, tak aspoň pomôžem vám.“
„To by bolo láskavé. Dobre sa ti odmením,“ riekla vďačne babička.
A tak od toho dňa Anka začala babke pomáhať. Chodila k nej upratať, nachystať jej drevo na chladné dni. V záhrade polievala kvetiny, orezávala kríky a kosila trávu. Niekedy babke aj odložila chlieb či čerstvé pečivo a doniesla jej ho po práci.
Takto k babičke chodila celé mesiace, až raz babička veľmi ochorela a odišla naveky.
Anka po nej našla list:
„Tento dom zanechávam Anke, ktorá sa o mňa starala celé mesiace až do konca môjho života.“
Anku prekvapilo, ako to babička chcela, no potešila sa, že deťom dá krajší domov. Okrem toho v komnate našla dostatok peňazí, aby sa jej deti mali dobre.
Babke bola vďačná a nikdy nezabudla, ako sa vďaka nej jej rodina mala lepšie.
