Bolo sychravé jesenné ráno a za oknami našich domčekov sa už pani jeseň pustila do práce. Zobrala svoj štetec a maľovala krajinu do krásnych farieb či fúkala na nás jemný chladný vánok. Listy svojím čarovným prútikom premenila na červené, oranžové a žlté a padajúc na zem vytvorili farebný koberec.
Po tomto farebnom koberci z popadaných listov sa okrem veselých skákajúcich veveričiek práve prechádzalo aj malé dievčatko menom Vanesa. Kráčala cez park smerom domov zo školy. Listy jej šušťali pod nohami, vytvárajúc príjemnú melódiu, no Vaneska bola smutná.
Dnes v škole dostala zlú známku z písomky, aj keď sa poctivo učila. Dievčatko to veľmi trápilo. Smutne kráčala po lístí, keď si zrazu všimla malého psíka, ako sa s chlapčekom smejú. Podišla bližšie, aby zistila, na čom sa tak zabávajú, bola zvedavá. Chlapček sa so svojím psíkom hral v malej mláke.
Bola to dažďová voda, ktorá fŕkala zo strany na stranu a oni sa na tom nesmierne zabávali. Vaneska sa na nich smutne dívala a želala si, aby aj ona mala takú dobrú náladu ako oni, tiež chcela byť veselá.
„Poď! Pridaj sa k nám!” zvolal na ňu zrazu chlapček a vytrhol ju z premýšľania. Vanesa smutne pokrútila hlavou a odvetila:
„Dnes nemám náladu. Dostala som zlú známku v škole,” povedala potichu, hľadiac na svoje čižmičky. Chlapčekovi to však nedalo. Síce dievčatko nepoznal, no videl, že potrebuje rozosmiať. Chytil ju za ruku a spolu vkročili do mláky.
„Pozri na môjho psíka, ako skáče a raduje sa. Skús aj ty! Určite budeš veselá a na zlú známku zabudneš!” presviedčal ju chlapček.
A veru mal pravdu! Vaneska sa celá zašpinila, no to jej vôbec neprekážalo, pretože už nebola viac smutná. Psík, chlapček a Vaneska spolu skákali v mláke a radovali sa z dažďovej vody. Ich smiech sa niesol parkom ako krásna pesnička. Okolo nich poletovali farebné listy v jesennom vánku.
Síce Vaneska dostala v škole zlú známku, no už viac nebola smutná. Objavila radosť aj v takej drobnosti, ako je mláka s vodou. A tak domov už nekráčala smutná, síce trošku premočená, ale šťastná a vysmiata od ucha k uchu. Nielenže sa zabavila v mláčke, ešte spoznala aj nového kamoša, psíka a chlapčeka Mareka. A dokonca si na druhý deň tú zlú známku aj opravila!
A tak sa musíme naučiť, že aj z maličkostí sa dá tešiť. Veď predsa nie každý deň, ktorý vyzerá smutne, naozaj musí byť smutný. Je len na nás, aký si ho spravíme.
