Bol raz jeden chlapček menom Jakubko. Každý deň po škole, hneď ako si dokončil domáce úlohy, trávil čas na svojom tablete hraním hier. Maminka bola z toho veľmi nešťastná. Chlapček mal v detskej izbičke toľko hračiek, ktoré na neho čakali, boli smutné, že sa s nimi už Jakubko nehrá.
Jedného dňa sa maminka rozhodla, že to zmení. Nebavilo ju pozerať sa na svojho synčeka, ako svoje detstvo nevenuje hračkám, ale nejakej obrazovke. Chcela, aby sa hral s hračkami a rozvíjal svoju fantáziu. A tak, keď sa chlapček v sobotu ráno zobudil, zistil, že tablet je preč.
„Mami, nevidela si môj tablet?” behal po dome smutne chlapček. Nevedel však, že maminka mala tajný plán. „Skús pozrieť pod posteľ.” povedala mu s úsmevom. A tak Jakubko pozrel pod posteľ, no tablet tam nebol.
„Jéj, tu sú moje staré autíčka!” zvolal chlapček, keď ich našiel pod posteľou. A tak sa s nimi začal hrať. O chvíľu nato si opäť spomenul na svoj tablet.
„Mami, pod posteľou nebol. Nevieš, kde môže byť?” spýtal sa znova Kubko, hrajúc sa s autíčkami.
„Neviem, skús pozrieť v skrini.” odvetila maminka. No v skrini opäť tablet neležal. Boli tam jeho staré plyšové hračky. Ležal tam medvedík Brumík a psí šerif. Chlapčekovi sa očká rozžiarili. „Moji verní kamaráti!” zvolal chlapček, keď našiel svojich plyšových kamarátov. Toľko spomienok! Maminka mu hračky dala presne tam, kde chcela, aby ich chlapček našiel. A tak sa Jakubko začal hrať nielen s autíčkami, ale aj s plyšovými kamošmi. A tablet? Na ten veru zabudol. Večer, keď si chlapček líhal do postele, odvetil maminke: „Dnešný deň bol skvelý, moje hračky mi skutočne chýbali!” povedal maminke. Tá sa vrúcne usmiala a pohladila ho po vláskoch so slovami: „Tvoj tablet potreboval oddych a odkázal mi, že keď sa vráti, môžeš na ňom byť len hodinku denne. Lebo tvojim hračkám chýbaš.” povedala mu maminka a chlapček prikývol.
A tak aj bolo. Chlapček si uvedomil, že má v detskej izbičke kopec hračiek, s ktorými môže zažívať veľa dobrodružstiev. S plyšákmi sa naháňal na záhrade či staval pre ne bunker. A spolu so spolužiakom Martinkom postavil pretekársku dráhu pre svoje autíčka či veľkú stavebnicu. Každý deň sa hral, či už na dvore s kamarátmi, alebo s hračkami. A tablet? Aj na ňom sa hral, ale len občas — a už mu vôbec nechýbal tak ako kedysi!
