Bola raz jedna malá biela myška menom Mimi, ktorá si žila v malom otvore v starej chalúpke. Postieľku mala z krabičky od zápaliek a v noci sa zakrývala pierkom. Mala svoj malý domček schovaný v chalúpke, o ktorom nik nevedel, iba ona.
No v tejto chalupe žila aj milá stará pani, ktorá tam však nežila sama. Žil s ňou aj jej kocúrik Muro. A toho sa veru malá myška Mimi veľmi bála!
Vždy, keď stará pani zaspala a jej kocúrik jej chrapkal pri nohách, malá Mimi sa vybrala na lov. Vždy po zotmení, aby ju nik nevidel ani nepočul, potichúčky prechádzala chalúpkou až ku kuchyni. Keď sa drobnými nožičkami dostala do kuchyne, pozbierala omrvinky zo zeme. To bola jej večera.
Bol neskorý novembrový večer a keď stará pani spala vo svojom kresle pri krbe, Mimi sa vybrala na lov do kuchyne. Vtom čosi zacítila so svojím malým noštekom. Zodvihla očká a vtom uvidela na stole ležať kúsok syrčeka. Myška Mimi už tak dlho syr nemala. Vždy pozbierala len omrvinky, no na stôl sa bála vyliezť.
Ale vôňa syra ju presvedčila. Po stoličke vyliezla až ku stolu, kde syrček ležal. Už ho mala vo svojich drobných packách, keď sa zrazu tanierik pod syrčekom pohol a Mimi spolu so syrčekom aj tanierom padala na zem.
„Bum!” ozvalo sa z kuchyne, keď na zem nedopadla len Mimi a jej syrček, ale aj tanier, ktorý sa po dopade na zem rozbil.
Myška zrazu začula nielen kroky, ale aj akési mrmlanie, a tak sa rýchlo schovala za gauč. Hádam si ju nik nevšimne. Malá myška sa so syrčekom v náručí triasla od strachu. Do kuchyne vošla stará pani s jej kocúrikom.
„Pozri, Muro, asi vietor zhodil tanier,” povedala pani kocúrikovi a začala zametať črepy z rozbitého taniera. „Mňaaau.” zamraučal Muro, no vtom niečo zacítil. Nie niečo, ale malú myšku Mimi.
Pomaly sa prechádzal po kuchyni a obývačke a jeho oči sa pozreli za gauč. Tam uvidel malú myšku Mimi, ako drží syrček a celá sa trasie. „Toto je môj koniec,” pomyslela si Mimi. No nič sa nestalo. Muro sa na ňu pozrel, žmurkol na ňu a vrátil sa späť do kuchyne. Neublížil jej.
Myška využila príležitosť a rýchlo utiekla do svojej skrýše, kde si vychutnala svoj úlovok – syrček. Konečne mala plné bruško a ešte jej ostal syrček aj na ďalšie dni! To bola ale dobrota. Nerozumela však, prečo ju Muro neprezradil. Keď sa ráno zobudila, pred jej skrýšou čosi chrapkalo. Bol to kocúrik Muro. Myška pomaly vykukla a povedala: „Ďakujem, že si ma neprezradil.”
Muro sa zasmial: „Ja viem, že tu s nami bývaš. Prečo by som ti mal robiť zle? Nie každý kocúr chce loviť myši,” odvetil a veselo zamňaukal. Mimi bola vďačná. Nielenže mala syrček, ale získala aj kamaráta. Od toho dňa sa Mimi kocúra nebála. Dokonca sa s ňou často podelil aj o svoje jedlo. A tak ju Muro nielenže nezjedol, ale chránil dom aj pred inými hlodavcami a vždy zaspával pred Mimi skrýšou, aby sa k nej nik nedostal! Nie každý kocúrik musí loviť myši.
