Súrodenci Kristínka a Miško sedeli v obývačke na mäkkom gauči a pozerali svoju obľúbenú rozprávku, schúlení pod teplou dekou. Hoci sa často hádali o autíčka či bábiky, teraz sedeli vedľa seba úplne pokojne.
Z pozerania ich však prerušila maminka: „Máte v izbičke neporiadok. Rozprávku dopozeráte, keď si upracete hračky!“ povedala rozhodne. Už sú predsa dosť veľkí na to, aby si hračky upratovali sami.
Kika aj Miško si vymenili pohľady. Upratovanie? Do toho sa im veru vôbec nechcelo. Keď však vošli do izby, ich spoločná izbička bola plná rozhádzaných hračiek a neporiadku, akoby sa tade prehnala fujavica. Na Kikinom ružovom kútiku ležali bábiky a šaty, na Miškovej strane sa rozťahovali autíčka a stavebnica po celom koberci.
„Keby sa to upratalo samo…“ povzdychla si Kika nahnevane. „To by museli byť hračky čarovné, aby sa upratali samy,“ zamrmlal si popod nos Miško.
Vtom sa v izbičke objavil ocko. „Tu je teda poriadny bordel!“ povedal prekvapene. Videl smutné pohľady svojich detičiek, a tak dostal skvelý nápad.
„Každý z vás bude upratovať hračky toho druhého. A po každej upratanej hračke poviete ‚cink‘. Ten, komu zazvoní viac cinknutí, vyhráva!“ povedal radostne ocko svoj nápad.
Detičkám sa to zapáčilo a ich očká sa rozžiarili. Bola to taká hra, niečo nové a zábavné. Obaja chceli vyhrať a byť prví.
A tak Kika zdvihla Miškove autíčka, položila ich na poličku a rýchlo povedala: „Cink!“ Miško zas oprášil Kikinu malú bábiku a uložil ju do postieľky. „Cink!“ zvolal radostne. Medzitým Kika poukladala Miškove stavebnicové kocky do krabičky a veselo pridala ďalšie „cink!“ smiešnym hláskom. Oblečenie bábik Miško pekne uložil do skrinky, kam patrí.
Ocko ich sledoval s údivom, upratovanie im išlo jedna radosť. Izbičkou sa neustále ozývalo veselé „cink“, až kým na konci obaja naraz nezvolali: „Cink!“ so smiechom.
Ocko im hrdo zatlieskal. „Obaja ste víťazi, ste upratovací cinkáči ako takí malí škriatkovia!“ zasmial sa veselo.
Detičky boli na seba pyšné. Spolu s ockom sa vrátili do obývačky a maminka sa usmiala. „Vidíte? Keď spolupracujete, ide to rýchlo,“ povedala a žmurkla na ocka.
A tak si Kika a Miško zapamätali, že poriadok je oveľa ľahší, keď sa robí spoločne. A rozprávku si nakoniec pozreli až do konca.
