Bolo raz jedno milé dievčatko menom Agátka, ktoré malo rado školu, učenie aj svoje kamarátky. No jedného dňa ochorela. Musela zostať doma, ležať v postieľke a oddychovať. Doma sa však už veľmi nudila.
Maminka jej stále pripomínala: „Keď budeš ležať, oddychovať a piť čajíček a lieky, bude ti lepšie,“ hovorila múdro. Agátka vedela, že musí ležať, no aj tak sa nudila. Rozprávky v televízii ju už nebavili a hodiny sa vliekli a jej sa zdalo, že deň je dlhší ako celý školský týždeň.
Maminka videla, ako ju to trápi, a tak dostala nápad. Priniesla jej malú krabičku, ktorú mala uloženú na najvyššej poličke. „Toto ti pomôže, kým budeš oddychovať. Sú to moje rozprávky z detstva. Môžeš si ich pokojne čítať,“ povedala vrúcne a položila krabičku Agátke na kvietkovanú perinu.
Zvedavé dievčatko ju opatrne otvorilo. Vo vnútri boli staré slovenské rozprávky. Zrazu sa prestala nudiť a začala v knižkách listovať. A tak sa postupne pustila do čítania.
Každý deň si Agátka prečítala kúsok. Niekedy jednu rozprávku, niekedy dve, podľa toho, ako sa cítila. Čím viac čítala, tým rýchlejšie jej čas utekal. Popíjala čajík a v mysli bola princezná, či kúzelné zvieratká alebo hrozivá ježibaba. Zabúdala, že je chorá, a dni jej už nepripadali dlhé, keďže mala myseľ plnú všelijakých dobrodružstiev.
Keď bolo Agátke konečne lepšie a bola zdravá, mohla sa vrátiť do školy. Tešila sa, ako kamarátkam porozpráva, čo všetko prečítala. A ešte viac sa tešila na pani učiteľku, ktorej porozpráva o tom, koľko príbehov počas choroby prečítala a čo nové sa naučila.
Keď prišla do školy, kamarátky ju už vrelo vítali. Všetci sa na ňu tešili. Agátka si sadla do lavice a už pri prvej prestávke porozprávala kamarátkam príbehy, ktoré prečítala.
A keď pani učiteľka na začiatku novej hodiny povedala: „Deti, čo ste za posledné dni nové zažili?“ Agátka prvá zdvihla ruku a s iskrou v očiach začala rozprávať, aké príbehy objavila a koľko sa z nich naučila.
Pani učiteľka ju pochválila, bola na ňu pyšná, že aj keď bola chorá, čítala si a ponorila sa do sveta fantázie. A tak ju pred celou triedou nielen pochválila, ale dostala aj odmenu. Malý odznak za najlepšieho čitateľa tento mesiac!
Agátka sa usmiala. Bola na seba hrdá. Vedela, že aj keď bola chorá, nezostala len tak ležať a nudiť sa, našla si spôsob s maminkinou pomocou, ako si dni spríjemniť.
A čo vy, detičky, čítate radi knižky? Sú plné dobrodružstiev, ktoré na vás nedočkavo čakajú!
