Bol sychravý decembrový podvečer a po oblohe si pomaličky poletoval jemný sniežik. V oknách domčekov sa ligotali farebné svetielka stromčekov a všade bolo cítiť vôňu Vianoc. Deti si poctivo čistili svoje čižmičky, aby ich mohli vystaviť pod okienko pre uja Mikuláša.
Malá Emka sedela na koberci a starostlivo si leštila svoje červené čižmičky.
„Musím ich mať úplne čisté, aby Mikuláš vedel, že som bola dobrá,“ hovorilo si dievčatko.
Celý rok sa snažila poslúchať, pomáhať rodičom a v škole sa dobre učila. Trápila ju však jedna myšlienka. Včera sľúbila mamine, že jej pomôže pri upratovaní, no namiesto toho sa hrala s bábikami. Veľmi ju to trápilo.
„Čo ak sa Mikuláš dozvie, že som nesplnila sľub, a pošle čerta, a ten mi dá len uhlie?“ hovorila si smutne Emka.
Síce celý rok poslúchala, ako vedela, no práve deň pred príchodom Mikuláša nedodržala svoj sľub. Pozrela sa na svoje čižmičky a rýchlo ich ešte raz pretrela handričkou.
Potom ich položila na parapet vo svojej izbičke a ticho zašepkala:
„Prosím, Mikuláš, nehnevaj sa. Sľubujem, že nabudúce svoj sľub dodržím,“ poprosila Mikuláša jemným hláskom a hľadela von z okna na poletujúci sniežik.
Emka si potom ľahla do postieľky, dúfajúc, že ráno vo svojej čižmičke nenájde uhlie, ale sladkosti.
Keď sa ráno prebudila, nedočkavo vyskočila z postele a utekala k oknu. A tam, v jej čižmičke, ju čakalo veľké prekvapenie. Dostala sladkosti, cukríky, ovocie, dokonca aj malú bábiku! Uhlie od čerta tam veru žiadne nebolo.
„Ďakujem, Mikuláš!“ zvolala radostne Emka a hľadela von z okna.
Mamička sa zrazu objavila vo dverách.
„Vidím, že Mikuláš zistil, že si bola poslušná celý rok. Bola si veľmi dobrá, Emka,“ usmiala sa maminka a pohladila ju po vláskoch.
Spolu sa potom pozerali, čo všetko dostala od Mikuláša, a vychutnávali si sladkosti.
A tak si Emka uvedomila, že aj keď občas urobíme chybu alebo zabudneme na niečo dôležité, ešte to z nás nerobí zlé detičky ani zlých ľudí.
