Na dnešný deň sa malá Zuzka veľmi tešila. Bola už veľká baba. Mala totiž už 10 rokov a na svoje narodeniny sa nevedela dočkať. Celý týždeň len o nich básnila. Dúfala, že ju maminka prekvapí ráno tortou a darčekom, ako to vždy robí.
Keď sa ráno zobudila, v pyžamku natešene vošla do obývačky, kde maminka práve chystala raňajky. Nikde však nebolo žiadne prekvapenie ani balóniky. Žeby maminka s ockom zabudli?
Zuzka smutne vošla do izbičky, kde si obliekla svoje pekné šatočky, a premýšľala, prečo jej ešte nik negratuluje. Veď predsa maminka jej vždy hneď ráno chystá tortu a gratuluje s darčekom.
„Poď, ideme do obchodu!“ zakričala maminka na malú Zuzku.
Tá sa smutne obula a šla spolu s rodičmi do auta. Cestou autom premýšľala, ako na ňu len mohli zabudnúť.
„Čo keď som neposlúchala? Čo ak si pomýlili dni?“ smutne premýšľalo dievčatko.
Keď zastavili pred obchodným domom, Zuzka smutne vystúpila z auta. Slzičky sa jej tisli do očí. Nasledovala maminku a ocka, no bola prekvapená, keď v obchodnom dome nešli do potravín. Veď chceli ísť predsa na nákup.
Vtom jej zrazu maminka zakryla oči. Keď ich pustila, Zuzka neverila tomu, čo vidí. Bola to detská reštaurácia so skákacím hradom.
A to nebolo všetko. V reštaurácii stáli jej kamarátky zo školy a dokonca aj jej starí rodičia. Všetci držali ružové balóniky a jednohlasne kričali:
„Všetko najlepšie, Zuzka!“
Zuzka bola dojatá. To bolo veru veľké prekvapenie. Veď ona si myslela, že na ňu všetci zabudli!
„Mami, ja som si myslela, že ste na mňa zabudli!“ povedala, keď vyskočila maminke od radosti do náručia.
„Nezabudli, zlatko, len sme ti chceli spraviť tie najkrajšie desiate narodeniny trošku špeciálne s celou rodinou!“ odvetila maminka s úsmevom.
A tak Zuzke všetci postupne zagratulovali. Zuzka sa síce tešila z darčekov a chutnej čokoládovej torty, no najväčšiu radosť mala z toho, že všetci prišli osláviť jej veľký deň.
A tak jej narodeninový deň bol ešte lepší, než si mohla želať.
