Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna savana, kde sa pod veľkým stromom vyvaľoval mocný lev. Užíval si slnečné lúče a nahlas si pochrapkával. Nebol však jediný, kto si užíval teplé slniečko.
Neďaleko mocného leva totiž pobehovala malá myška. Volala sa Ria. Prechádzala sa po vetvách stromu či sa hrala so zelenými lístočkami.
„Hmm, tento lístok je akýsi huňatý a oranžový,“ pomyslela si myška, keď chytila väčší oranžový „lístok“.
Zrazu nahlas vykríkla, keď si uvedomila, že to nie je lístok, ale trčiaci chvost leva. Dostala sa príliš blízko.
Lev sa však na jej výkrik zobudil. Cítil, že už nie je sám a čosi ho budí zo spánku. Keď otvoril oči, všimol si malú myšku Riu, schovávajúcu sa za jeho chvost. Bez váhania ju chytil do laby a nechápavo na ňu hľadel. Bolo zvláštne, že je tu, veď jeho sa zvieratá zvyčajne boja.
„Čo tu robíš?“ spýtal sa jej vážnym hlasom.
Malá bledá myška sa celá triasla od strachu a potom jemným hláskom prehovorila:
„Prepáč, nechcela som ťa zobudiť. Ak ma teraz pustíš a nespapáš ma, tak aj ja ti nabudúce pomôžem. Sľubujem,“ povedala Ria.
Lev sa hlasno zasmial. Veď predsa, ako by mu mohla taká malá myška pomôcť? No nakoniec po dlhom premýšľaní ju predsa len pustil. Bol kráľom džungle a rozhodol sa veriť jej slovám. Nečakal však, že pomoc malej myšky bude potrebovať ešte skôr, než si myslel.
Jedného dňa sa kráľ džungle prechádzal po lesíku, keď sa zrazu zamotal do akejsi veľkej siete, ktorú tam nastražili lovci. Tá tam veru predtým nebola. Lev hlasno zareval. Nevedel sa zo siete vyslobodiť, bola príliš pevná.
Netušil však, že ho pozoruje jeho nedávna kamoška, malá myška Ria. Videla, ako sa lev snaží zo siete dostať, no nedarí sa mu a len smutne volá o pomoc. Nik však nebol nablízku, len ona. Ria vedela, že svoj sľub musí dodržať a že musí levovi pomôcť.
A tak k nemu hrdinsky pricupitala a so svojimi ostrými zúbkami začala prehryzávať povrazy siete. Trvalo to síce dlhšie, než si myška myslela, no nakoniec sa jej to podarilo.
Lev bol opäť slobodný a myška Ria si unavene ľahla na zem.
„Ďakujem ti. Mýlil som sa, predsa si mi len pomohla,“ povedal jej vďačným hlasom lev a ľahol si vedľa malej myšky. Obaja boli vyčerpaní.
A tak sa z nich stali priatelia. Láskavosť je krásna vec a lev si uvedomil, že aj malé tvory dokážu veľké veci. A malá myška si uvedomila, že nie je dôvod báť sa veľkého leva.
A tak v prírode nastala opäť harmónia.
