Slniečko k nám pomaličky prinášalo prvé teplé lúče a jar už bolo cítiť vo vzduchu. Na stromčekoch sa objavovali prvé púčiky a prvé jarné kvietky sa ligotali tu i tam po lúke. Z príchodu jari sa tešili zvieratká, medzi ktorými bol aj malý zajačik Bufko.
Veselo si užíval prvé teplé dni a radostne si poskakoval po lúke či po lesíku. Každý deň kontroloval, či na lúke pribúda viac a viac kvietkov. Trvalo im to však veľmi pomaly.
Jedno slnečné ráno zajko radostne vyskočil z brlôžka. Spapal malú mrkvičku na raňajky a vybral sa von. Pred domčekom si ponaťahoval malé labky a hopkal smerom k lúke. Bol zvedavý, či už rozkvitlo viac kvietkov. Slniečko ho príjemne hrialo na sivom kožúšku.
Po ceste stretol svoju kamarátku, múdru sovu Elvíru. Tá si sedela na konáriku stromu a usmievala sa na veselého zajka Bufka.
„Vidím, že každý deň skackáš k lúke v nádeji, že tam bude viac a viac kvietkov. A ja mám pre teba prekvapenie, viem, ako im môžeme trošku pomôcť,“ povedala s úsmevom.
Bufko k nej nedočkavo pricupital a s veľkými uškami sa k nej nahol, aby dobre počul. Sovička sa ladne zniesla dolu a do labiek mu položila malé čarovné semienka.
„Tieto porozhadzuj po lúke. Ale pamätaj si, zázraky sa nedejú hneď. Musíme chvíľočku počkať,“ povedala múdro Elvíra.
Zajačik hrdo prikývol a vybral sa na lúku, kde semienka porozhadzoval tak, ako mu sova poradila. Jedno semienko si však opatrne odniesol domov, bol zvedavý, čo sa z neho stane. Vykopal malú jamku pri brlôžku, vložil do nej semienko a jemne ho prikryl zemou.
Každý deň ho sledoval, prihováral sa mu a trpezlivo čakal.
Dlho sa však nič nedialo. Zajko bol z toho smutný. Myslel si, že zo semienok nič nevyrastie. Až jedného dňa sa zo zeme objavila malá zelená stonka. O pár dní neskôr vykvitol krásny kvietok, ktorý každým dňom rástol a rástol.
Po veľkom daždi, ktorý sa prehnal ich krajom, príroda dostala potrebnú vodičku. A tak Bufkov kvietok žiaril viac než kedykoľvek predtým. Krásne žlté lupienky sa na ňom veselo ligotali v žiare slnka.
Zajko neveril vlastným očiam a obdivoval svoj kvietok.
„Moje kvietky na lúke!“ spomenul si a rýchlo poskakoval na lúku. A tam sa naňho usmievala nádherná farebná lúka plná rozkvitnutých kvietkov. Okolo nich veselo poletovali motýliky a pracovité včielky.
„No vidíš, akú krásu si sem priniesol. Stačí byť trpezlivý a zázraky sa skutočne dejú,“ povedala sova Elvíra, ktorá sa tiež prišla na lúku pozrieť.
Zo semienok vyrástli krásne kvietky. Potrebovali len čas. Bufko bol na seba hrdý. Dokázal malý zázrak, vypestoval kvietky ako skutočný záhradkár a pomohol prírode.
A tak si večer spokojne ľahol do postieľky, snívajúc o vôni jari a krásnych kvitnúcich kvetoch.
Dobrú noc, zajko Bufko. Dobrú noc, detičky.
