Bolo raz jedno veselé a usmiate dievčatko menom Natálka. A práve pre jej stály úsmev na tvári ju všetci volali „smejko“. Bola však jedna vec, kvôli ktorej sa vždy triasla od strachu a jej krásny úsmev hneď pominul. Bol to zubár.
A preto vždy, keď začula slovo „zubár“ či „zúbky“, zatvárala očká alebo si zapchávala uši. Ani príbehy o zúbkovej víle Natálkin strach nezahnali. To hrozivé vŕtanie a strašidelné nástroje – to veru nemá rád asi nik. No nemusí to byť také hrozivé a Natálka to čoskoro pochopí tiež.
Natálka sa raz ráno zobudila s veľkou bolesťou. Z ničoho nič ju rozbolel jeden zúbok. Najprv sa to snažila vydržať a o bolesti nikomu nepovedala. No maminka si všimla, že dievčatko nechce papať. Natálka si len držala líčko a potichu hľadela na chlebík.
Bolesť však nikam neodchádzala a zúbok ju veľmi bolel. Maminka vedela, čo sa deje, a tak sa s Natálkou vybrali k zubárovi. Išli však k novému zubárovi, nie k tomu, kde Natálka chodila a vždy sa bála.
V čakárni Natálka plakala. Mala strach.
„Čo ak to bude bolieť?“ zašepkala mame.
Maminka sa len usmiala a láskavo odvetila:
„Nebude to bolieť. Tento nový zubár je super!“ povzbudzovala ju maminka.
Keď vošli dnu, dievčatko prekvapila ambulancia. Na stenách boli veselé obrázky zvieratiek a zubár sa nielen usmieval, ale na hlave mal aj smiešne ušká. Vyzeral ako medvedík.
Malej Natálke ukázal kreslo, ktoré sa hýbalo hore a dolu ako výťah. Dievčatku sa to páčilo a dokonca sa aj zasmiala. Odhodlane si do kresla ľahla a otvorila ústa.
„A teraz opravíme to, čo bolí!“ povedal s úsmevom zubár a veselo si pospevoval.
O chvíľu bol zúbok vyčistený a Natálku už zrazu vôbec nebolel! Dievčatko bolo prekvapené a opäť sa usmievalo tak krásne ako vždy. Vôbec to nebolo také strašidelné, ako si myslela.
Smiešnemu ujovi zubárovi sľúbila, že si zúbky bude pravidelne čistiť a dokonca dostala aj krásnu novú ružovú zubnú pastu.
Bola rada, že má nového zubára, ktorý bol skutočne kúzelný a nie strašidelný ako ten predtým. Malá zmena však pre Natálku znamenala veľa. Uvedomila si, že niekedy sa zbytočne bojíme niečoho, čo také hrozivé ani nie je.
Od toho dňa sa už Natálka zubára nebála. A tak, ako sľúbila, zúbky si poctivo čistila a dokonca ani sladkosti už toľko nepapala.
A čo vy, detičky? Čistíte si zúbky ráno aj večer?
