Klárka bola dievčatko, ktoré milovalo všetky ročné obdobia – jar aj jej voňavé kvety, leto a jeho slnko, jeseň plnú farebných listov a dokonca aj zimu s bielymi závejmi. Raz ráno sa však zobudila a niečo nebolo v poriadku.
V izbe bolo chladno ako v zime, ale za oknom kvitli jarné narcisy. Na dvore sa vznášali jesenné listy a kdesi v strede toho všetkého svietilo letné slnko. Svet sa zbláznil.
„Mama, čo sa stalo?“ spýtala sa Klárka.
„Netuším, zlatko… ale niečo je inak,“ odpovedala mama so starosťou v hlase.
Klárka sa vybrala von. Na lúke stretla malého veterného škriatka Melka, ktorý vyzeral vydesene. „Klárka! Jeden veľký problém! Stratil sa… rok!“
„Rok?“ prekvapila sa.
„Áno! Štyri sestry, ktoré vládnu ročným obdobiam – Jaroslava, Letana, Jesenka a Zimela – sa pohádali o to, ktorá z nich je najdôležitejšia. Keď sa začali hádať, ich paláce sa rozpadli a ročné obdobia sa premiešali.“
Klárka vedela, že musí pomôcť, inak bude svet navždy chaotický. Melko ju previedol cez otvor v oblohe až na miesto, kde bývali sestry ročných období. Stáli tam, odvrátené od seba – Jaroslava obklopená kvetmi, Letana celá žiariaca, Jesenka zahalená do oranžových listov a Zimela s trblietavou čiapkou zo snehu.
Klárka pristúpila doprostred. „Prečo sa hádate?“
Letana odpovedala: „Bez leta by neboli plody!“
„Bez jari by plody nevyrástli!“ odsekla Jaroslava.
„Bez jesene by sme ich nezbierali!“ pridala sa Jesenka.
Zimela dupala nohami: „A bez zimy by si všetci neoddýchli!“
Klárka sa zamyslela. Potom povedala ticho, ale pevne: „Každá z vás je dôležitá. Keby chýbala čo i len jedna, svet by bol nevyrovnaný. Práve v tom spočíva krása roka – že sa striedate.“
Sestry sa na seba pozreli. Chvíľu bolo ticho, až napokon Jaroslava potichu prikývla. „Možno… sme zabudli, že sme jedna rodina.“
Zimela s Letanou sa objali a Jesenka dodala: „Keď spolupracujeme, svet funguje.“
V tom okamihu sa zem zatriasla a sezónne paláce sa začali obnovovať. Jar sa vrátila, leto zas leto, jeseň dostala svoju farbu a zima svoje vločky.
Klárka sa zrazu ocitla späť na lúke, kde bolo presne to ročné obdobie, aké malo byť. Melko jej pošepkal: „Zachránila si rok.“
