V malej lúke za kopcom rástla zvláštna kvetinka menom Zuzka. Bola menšia než ostatné kvety a mala svetlomodré lupienky, ktoré sa ligotali na slnku.
Všetky ostatné kvety boli spokojné so svojím miestom v zemi – len Zuzka snívala o tom, že raz vyletí do vzduchu, ako vtáky a motýle, a uvidí celý les zhora.
„To nie je možné,“ smiali sa sedmokrásky. „Ty si kvet! Kvety nerastú vo vzduchu.“
Ale Zuzka sa nedala odradiť. Každý deň sa natiahla čo najviac, kým cítila, že sa jej lupienky trblietajú ešte jasnejšie. Potom si predstavovala, ako sa odtrhne od pôdy a lieta ponad stromy.
Jedného dňa sa na lúke objavil veterný duch Šelest – drobná víla, ktorá dokázala meniť vietor a vietor dokázal uniesť všetko, čo bolo ľahké. Keď videla Zuzku, zamrmlala:
„Chceš lietať? Ale vieš, že vietor je nevyspytateľný. Mohlo by sa ti stať niečo zlé.“
„Ale ja chcem vidieť svet!“ protestovala Zuzka. „Prosím, pomôž mi!“
Šelest sa zamyslela. „Dobre. Ale musíš mi sľúbiť, že budeš opatrná a nebudeš sa príliš vzďaľovať od lúky.“
Zuzka nadšene prikývla. Víla zavolala jemný vietor a Zuzka sa zrazu vzniesla nad zem. Vietor ju niesol ponad lúku, cez potoky a k stromom. Videla vtáky, včely, aj lesné cestičky, ktoré predtým poznala len z diaľky. Bola šťastná!
Lenže Zuzka sa príliš rozbehla. Vietor zosilnel a uniesol ju ponad hustý les, ďaleko od bezpečnej lúky. Strhla ju panika – jej malé korene sa chceli chytiť zeme, ale teraz visela vo vzduchu a neviedla si rady.
Vtom sa objavil starý sokol Orlík, ktorý žil na najvyššom strome v lese. „Čo tu robíš, maličká?“ zasyčal.
Zuzka mu vyrozprávala všetko, ako chcela lietať a vietor ju uniesol. Orlík prikývol: „Chceť lietať je krásne, ale niekedy musíme poznať svoje hranice.“
Orlík ju bezpečne odniesol na lúku.
Zuzka bola sklamaná, ale zároveň vďačná. Šelest priletela a jemne jej šepol: „Vidíš, svet je nádherný aj z tvojho miesta. A keď chceš lietať, môžeš si z toho robiť malé výlety – ale vždy s rozumom.“
Zuzka sa naučila ceniť si svoj svet z koreňov a zároveň nezanevrela na svoje sny. Odvtedy každý deň žiarila jasnejšie než ostatné kvety – a niekedy, keď vietor fúkol jemne, mohla si krátko zalietať.
