V pohorí nad jednou malou dedinkou stála vysoká bralnatá skala, ktorú ľudia nazývali Čertova. Vraj tam kedysi v noci počuť šuchot krídel a skaly sa rozsvecujú ohnivým jasom.
Raz sa stalo, že do dediny prišla veľká bieda – sucho spálilo úrodu, studne vyschli a zvieratá hynuli od smädu. Dedinský richtár poslal mládencov hľadať nový prameň, no vrátili sa s prázdnymi rukami.
Len Marienka, skromná a dobrá dievčina, ktorá žila sama so svojou starou mamou, sa nebála vydať vyššie do hôr. Verila, že voda niekde musí byť. Jedného večera ju pritiahol zvláštny lesk z Čertovej skaly. Vystúpila hore a tam našla starú jaskyňu. Pred ňou stála bytosť v dlhom plášti – nevedela, či je to človek, alebo duch.
„Neboj sa,“ prehovorila bytosť mäkkým hlasom. „Som Strážca skál. Mnohí ma volajú čertom, lebo ma nepoznajú. Sledujem, kto prichádza s čistým srdcom.“
Marienka mu vyrozprávala, v akom žiali je dedina. Strážca skál sa zamyslel.
„Viem o prameni, ktorý má moc vrátiť život celej doline,“ povedal. „No ochrániť ho môže len niekto úprimný, kto nežiada bohatstvo. Musíš však splniť skúšku.“
Voviedol ju do jaskyne, kde sa pred nimi objavili tri chodby. Prvá bola plná zlata, druhá jedla a hojnosti.
V tretej bolo len ticho a tma. „Vyber tú, ktorá vedie k záchrane,“ povedal.
Marienka sa krátko zamyslela. Zlatá chodba ju nelákala, jedlo tiež nie – vedela, že to by bolo len dočasné. Vošla do tmavej chodby. „Ak nič nevidím, musím veriť,“ zašepkala.
Krok za krokom postupovala, kým sa tma nezmenila na jemnú žiaru. Pred ňou vytryskol čistý prameň a v jeho svetle stál Strážca. „Urobila si správne. Nebála si sa tmy ani neistoty. Tento prameň je tvojím darom pre dedinu.“
Keď Marienka priviedla dedinčanov, všetci sa divili. Voda bola sladká a silná – rozliala sa do polí a oživila ich. Úroda znovu rástla, studne sa naplnili. Dedina oslávila Marienku ako hrdinku. No ona sama vedela, že to nebola jej odvaha, čo zvíťazila, ale čistota srdca.
Odvtedy už nik v dedine nenazýval skalu Čertovou, ale Strážcovou. A hoci Strážcu nik viac nevidel, v noci bolo na skale často vidno jemné svetlo – vraj dával pozor, či sú ľudia stále takí dobrí, ako Marienka.
