Pod legendárnym Sitnom boli ukryté tri pramene – prameň sily, odvahy a pravdy. Každý bol strážený duchom hory, ktorý ich vydal len tomu, kto bol hodný.
V blízkej dedine žil chlapec Adamko.
Nebol síce veľký ani silný, ale mal bystrú myseľ a srdce väčšie než ktokoľvek iný. Raz dedinu prepadla strašná choroba. Starci šepkali, že pomôcť môže len voda z troch prameňov.
Adamko sa vybral na Sitno, hoci sa mu ostatní smiali.
Keď prišiel k prvému prameňu, zjavila sa obrovská postava z kameňa. „Ak chceš piť z môjho ducha sily, musíš zdvihnúť tento balvan,“ ukázal na skalu, ktorú by nezdvihol ani dospelý. Adamko sa rozhliadol a našiel dlhú vetvu. Využil ju ako páku a balvan posunul.
„Múdrosť je tiež sila,“ povedal duch a pustil ho k vode.
Pri druhom prameni čakal ohnivý duch. „Vypi, len ak sa nebojíš,“ zahučal a celú lúku zaplavili plamene. Adamko sa nezľakol, prešiel cez tieň ohňa – bol to len klam. Duch sa usmial: „Odvahu má ten, kto verí svojmu srdcu.“
Tretí prameň strážila temná postava zabalená v hmle. „Povedz pravdu, aj keď ťa zabolí,“ povedala. „Čoho sa bojíš najviac?“
Adamko sklonil hlavu. „Bojím sa, že nikoho nezachránim.“
„Priznať strach je najväčšia pravda,“ povedal duch a prameň sa rozžiaril.
Adamko sa vrátil do dediny s vodou z troch prameňov. Ľudia sa uzdravili a pochopili, že hrdinom nie je ten, kto má veľké svaly, ale ten, kto má statočné srdce.
