Zdenička, Milanko, Anička a Janko neboli len spolužiaci, ale bývali aj na jednej ulici. Často sa spolu hrávali, behali a vymýšľali rôzne výpravy.
Raz prišiel Milanko s nápadom. „Počúvajte! Neďaleko odtiaľto je starý opustený hrad. Vyberieme sa tam a poriadne ho preskúmame.“ Deti nadšene súhlasili a hneď si podelili úlohy. Zdenička prinesie desiatu, Milanko mapu a kompas, Anička pitie a Janko pršiplášte, keby náhodou začalo pršať.
Nastal deň D. Kamaráti sa stretli na námestí, odkiaľ vyrazili cez les a lúky k neďalekému hradu Hrôzov.
Tento hrad bol už desiatky rokov opustený. Ľudí často nestretával, preto sa z neho stal poriadny zatrpknutý mrzút. Len čo deti z diaľky uvidel, začal načúvať ich plánom. „To budete ešte ľutovať!“ mrmlal si. „Len počkajte, akú cestu odvahy vám pripravím!“ povedal a zlovestne sa zasmial.
Deti došli až k hradu a ich veľké dobrodružstvo sa mohlo začať. Len čo sa dotkli hradnej brány, ozvalo sa ohlušujúce zahrmenie a na ich hlavičky dopadli prvé kvapky dažďa. Ničoho sa však nezľakli, Janko vytiahol pršiplášte a spoločne utekali do hradu. Hrôzov bol trochu sklamaný. Dúfal, že búrka deti odradí.
Hneď v prvej sieni si pre ne pripravil ďalšie hrôzostrašné prekvapenie. Otvoril všetky okná a nechal dovnútra prúdiť studený búrkový vietor. Ten zhodil na zem všetky predmety, ktoré sa v sále nachádzali. Keď deti dobehli na miesto, ani na chvíľu nezaváhali a pustili sa do upratovania. To hrad Hrôzov prekvapilo a jeho srdce trochu pookrialo. „Nenechám sa predsa opájať rožkom!“ prikázal si rozhodne a začal vymýšľať ďalší plán.
Keď sa deti blížili k bývalej hradnej kuchyni. Hrôzov tam povolal mačky, myši, ježkov a všetky zvieratá, ktoré obývali hrad. Deti vytiahli desiaty a vodu a dali najesť aj napiť všetkým zvieratkám. S láskou sa o ne starali a objímali ich. Hrad Hrôzov pochopil, že deti majú dobré srdcia, a tak ich nakoniec prijal.
Postupom času sa z nich stali kamaráti. Hrad poskytol deťom priestor na ich hry a deti sa začali o hrad starať a opravovať ho. Po pár rokoch dokonca brány hradu otvorili aj pre turistov a ďalšie zvedavé deti. Konali sa tu rôzne výpravy, výstavy, cesty odvahy a mnoho ďalších udalostí pre deti aj dospelých. Jedného dňa, po mnohých a mnohých rokoch, sa tu dokonca konala krásna svadba Milanka a Zdeničky. Zo samotárskeho hradu sa tak stal priateľ všetkých, s množstvom milých ľudí navôkol.
