Uprostred ničoho ležala krásna indiánska osada. Samozrejme, nechýbal ani náčelník kmeňa Hrdý bizón. Okrem neho tu bolo mnoho rodín, mladých Indiánov a Indiánok. O zábavu sa však staral päťročný Malý vlk. Bol to chlapec, ktorého mal každý rád, lebo vždy vedel všetkých rozosmiať. Večer pri ohni si s obľubou vypočul staré príbehy Hrdého bizóna.
Raz ráno pribehne za svojou mamičkou a s nadšením jej hovorí: „Mamička! Mamička! Tomu neuveríš! Rozumiem reči zvierat!“ Mamička sa usmiala a láskavo odpovedala: „Máš pravdu, Malý vlk, tomu sa veru ťažko verí. Nikto nevie hovoriť so zvieratami.“ Malý vlk sa zamračil a šiel skúsiť šťastie inde. O svojom dare porozprával každému Indiánovi, ktorého stretol, no nikto mu neveril. Niektorí sa mu dokonca smiali.
Jedného dňa však prišla do dediny obrovská tragédia. Zmizla voda. Hrdý bizón prehovoril k ľuďom. „Moji milovaní, zmizla voda. Nemáme ani kvapku pre nás, nieto ešte pre rastliny a zvieratá. Musíme sa zbaliť a skúsiť nájsť lepšie miesto na život.“ Všetci boli zúfalí. Plač striedalo nariekanie a po niekoľkých minútach sa všetci vydali na cestu. Nikto však nevedel, kam majú ísť.
V tej chvíli však Malý vlk stretol zajaca a ten mu povedal: „Malý vlk, musíte ísť na sever. Práve som tam bol a je tam veľa vody,“ Keď to začal Malý vlk rozprávať mamičke, začul ich Hrdý bizón. „Čo môžeme stratiť? Dajme Malému vlkovi šancu a vydajme sa na sever.“
Všetci nedôverčivo pokračovali v ceste na sever, ale vodu stále nenachádzali. Vtom Malý vlk zbadal v diaľke orla, ktorý lietal nad krajinou. „Orol, orol!“ zvolal Malý vlk. „Pomôžeš nám, prosím? Hľadáme vodu, ale nedarí sa nám,“ pokračoval smutne. Orlovi prišlo malého chlapca ľúto a rozhodol sa, že sa stane ich sprievodcom. Z oblohy mal nádherný výhľad a videl široko-ďaleko. Nakoniec ich doviedol na krásne miesto, ktoré bolo ako stvorené na vybudovanie novej osady.
Všetci začali jasať a objímať sa. Vtom ich zastavil Hrdý bizón. „Priatelia moji, oslavy sú na mieste. Nezabúdajme však na Malého Vlka. Tak ste sa mu smiali, a predsa je to práve on, kto nás zachránil. Jeho dar zvieracej reči je skutočný a len vďaka nemu si môžeme vytvoriť nový domov.“ Indiáni sa trošku zahanbili a rozbehli sa k Malému Vlkovi.
Od tej chvíle sa Malý Vlk stal veľmi uznávaným Indiánom a už sa mu nikdy nikto nesmial. Svoj dar rozumieť zvieratám sa naučil používať, ako najlepšie vedel. Nielenže takto pomáhal ostatným Indiánom, snažil sa pomáhať aj všetkým zvieratkám, ktoré vo svojom okolí stretol. Jedného dňa sa z Malého Vlka stane skvelý náčelník.
