Rovnako ako medzi nami ľuďmi je dôležité, aby sme spolu hovorili, je to veľmi dôležité aj medzi zvieratami. A tak ako ľudia majú mnoho druhov rečí, má aj každý druh zvierat svoj spôsob dorozumievania. Psíky štekajú, vrčia a kňučia. Mačičky mňaukajú a pradú.
Vtáčiky spievajú a štebocú. Existujú ale aj zvieratá, ktoré majú veľmi zvláštny druh reči. Napríklad také ťavy. Tie namiesto zvuku pľujú. No nesmej sa, nerobím si srandu, naozaj ťavy pľujú. A čím ďalej, tým lepšie. Reč medzi zvieratami je veľmi dôležitá. To pochopíš aj z príbehu, ktorý ti poviem.
Stalo sa to v jednej zoologickej záhrade. Do tejto zoo mali priviezť nového ťavieho chlapca. Ošetrovatelia dúfali, že sa zoznámi s nejakou ťavou dievčinou, a že budú mať spolu ťaviatka. Bola to veľká udalosť. Všetci pracovníci v zoo sa na to tešili. Keď nastal ten deň, prišlo obrovské auto a zaparkovalo pri výbehu tiav. Pomaly sa otvorili veľké zadné dvere a z nich sa rozhliadal nový ťaví mládenec. Opatrne vyšiel von a pomaly sa prechádzal po svojom novom domove. Bol krásny. Stál rovno. Jeho hrby sa nádherne natriasali na chrbte a hlavu mal pyšne vztýčenú. Všetky ťavie slečny na ňom mohli oči nechať.
Ošetrovatelia mali radosť, že všetko prebieha nad očakávania dobre. Potom ale jedna z ťavích slečien prišla k novému ťaviemu chlapcovi a pľula do diaľky. Ťaví chlapec sa na ňu síce pozrel, avšak nič neurobil. Len na ňu pozeral, čo to robí. „No tak, pľuj tiež a poriadne ďaleko. Ukáž, že si správny chlapík,“ šepkali si ošetrovatelia pre seba, keď pozorovali, čo sa vo výbehu deje. Ťava ale neurobila nič. Urazená ťava odišla. Ťaví chlapec sa k nej priblížil, ale ona ho odstrčila. A bolo po zoznamovaní.
Takto to prebiehalo pár dní. Nová ťava sa snažila spriateliť s ťavými dievčatami, ale nešlo mu to. Kým neukáže, že vie pľuť dosť ďaleko, nemali o neho záujem. Jeden z ošetrovateľov to tak dlho pozoroval, až sa mu novej ťavy zželelo. Rozhodol sa, že ho to naučí. Chodil každý deň za ťavou a ukazoval mu, ako má pľuť. Snažil sa mu vysvetliť, že je to dôležité, a že bez toho ho dievčatá chcieť nebudú. Len poriadnym pľuvancom ťava ukáže, že je správny chlap. Bolo to smiešne pozorovať ošetrovateľa, ako pľuje, a ťavu, ako na neho pozerá. Ošetrovateľ to ale nevzdal.
Po niekoľkých týždňoch to ťava konečne pochopila. Našpúlil tlamu a pľul. A ako. Úplne ďaleko a poriadne. Ošetrovateľ bol šťastím bez seba. Hneď poslal ťavu za ťavími slečnami. „Choď sa predviesť, kamarát,“ dodal mu ešte odvahu a poslal ho. Ťava sa pomaly približovala k ostatným. Bol nesmelý, ale vedel, že ak chce zaujať, musí ukázať, čo vie. A tak pľul. Hrdý sa vystrel a pozoroval, čo bude. Ťavice k nemu hneď pribehli a začali sa s ním priateliť. Ošetrovateľ aj ťava boli veľmi radi, ako to všetko dobre dopadlo.
Z toho vyplýva, že reč medzi zvieratami má obrovský význam, aj keď sa nám môže zdať smiešna. My ľudia na seba nepľujeme, nemňaukáme ani nevrčíme, pretože my vieme hovoriť. Tak sa nehanbi a hovor. Nikdy nezabúdaj na to, aké dôležité je hovoriť so svojimi rodičmi a blízkymi. Len tak budeš správnym chlapcom alebo dievčaťom. Tak ako sa z nového ťavieho chlapca stal pomocou reči ten správny ťaví mládenec.
