Stretnutie s Vanesou, lochneskou príšerou

Marek a Nina tieto prázdniny cestovali do zahraničia. Brat ich mamy, ujo Robo, pozval celú ich rodinu na návštevu k nemu do Škótska. Jój, ako sa len tešili! Škótsko, tam sa predsa ide lietadlom! A čo tam všeličo zažijú! Mama im hovorila, že neďaleko od domu uja Roba a jeho rodiny je jazero, ktoré sa nazýva Loch ness, a je v ňom príšera. Vraj ju tam niektorí ľudia už videli a nepodobala sa na žiadne doteraz známe zvieratko, ktoré deti videli v telke alebo v zoologickej záhrade. Marek s Ninou verili, že ju uvidia a preto, aby príšeru uvideli, sa snažili robiť naozaj všetko. 

Rozprávka na čítanie - Stretnutie s Vanesou – lochneskou príšerou
Stretnutie s Vanesou, lochneskou príšerou

Celé dni po príjazde obchádzali okolo jazera a čakali, kedy sa príšera zjaví. Nezjavila sa. Iba pár hlúpych kačiek, takých, aké majú aj na Slovensku. Marek bol nahnevaný a Nina bola sklamaná. A mama zas nešťastná, lebo deti nechceli chodiť nikde inde ako k jazeru. Prehovárala ich, nech to vzdajú. Najskôr im povedala, že príšera išla na dovolenku, a potom, že vôbec neexistuje. Deti však neustúpili, boli si isté, že tam príšera je. „Tak si tu teda seďte,“ vykríkla nahnevane mama, „ja si idem na zmrzlinu! A keď sa vám konečne ukáže, tak že ju pozdravujem!“ 

A tak deti osameli. Bolo sychravo, nikde žiadnych turistov. Ani nie desať minút po tom, ako mama odišla, sa na jazere začali robiť vlny. Najprv malé, potom väčšie, až nakoniec celkom veľké. Nina buchla do Mareka a ten pristúpil k jazeru bližšie. Zrazu sa z jazera vynorila obrovská hlava na dlhom krku. Deti skameneli. Nina chytila Mareka za ruku.

Akoby toho nebolo dosť, príšera ich nielenže naľakala svojím výzorom, ale aj tým, že zrazu prehovorila jasným hlasom. Ba dokonca po slovensky! „Už som si myslela, že tá vaša mama nikdy neodíde! Toľko som čakala, kým osamiete, aby som sa vám mohla ukázať.“ „Ty vieš hovoriť?“ spýtal sa Marek. „Ty vieš hovoriť po slovensky?“ spýtala sa Nina. „Samozrejme, že viem hovoriť. Po anglicky samozrejme lepšie. V slovenčine robím ešte chyby. Minulý rok tu padla jednému mužovi do jazera učebnica slovenčiny, tak som si ju vzala a začala som sa učiť. Človeku, teda príšere, už ani nevadí učenie, keď žije v tomto jazere už tristo rokov.“

Tristo rokov?! Deti vyvalili okále. „Ako sa voláš?“ opýtal sa Marek. „Všetci ma volajú len Lochneská príšera, ale pozor, volám sa Vanesa. Tak by som už bola rada, keby ma tak ľudia aj oslovovali!“ Deti sľúbili, že budú príšeru volať jej menom a dali sa s ňou do reči.

Zrazu sa však ozval z ujovho domu mamin hlas. „Deti, už aj domov! Začína pršať!“ Marek s Ninou sa rozbehli domov, no predtým sľúbili Vanese, že ju na druhý deň prídu opäť pozrieť. Vraj potrebuje vysvetliť niečo zo slovenčiny. „No tak čo, videli ste ju?“ opýtal sa strýko Robo, žmurkajúc pritom na mamu. „Ale kdeže,“ zaklamala Nina. „Asi naozaj neexistuje.“

3.9/5 - (8 votes)

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *