Ako šiel Janko do sveta

V jednej malebnej dedinke žil malý chlapec. Volal sa Janko. Na hlave nosil vždy tú istú čiapku, kolená mal stále rozbité a ruky vždy špinavé. Ako rástol, naučil sa každému remeslu. Vedel ušiť topánky, opraviť strechu, zasadiť strom, jazdiť na traktore alebo na koni. Nebolo nič, čo by nevedel urobiť. Keď už bol dospelý, rozhodol sa ,že sa vydá do sveta. Koniec koncov, vedel robiť všetko, tak čo keby si mohol niekde vo svete zarobiť peniaze, aby sa mal dobre? Janko si zobral veľkú desiatu a išiel  kam ho nohy niesli.

Keď prišiel do prvého mesta, neveril vlastným očiam, koľko ľudí stretol. Nebolo to ako v jeho dedine. V mestečku boli trhy, kde každý niečo ponúkal a predával, ľudia sa predháňali, kto zarobí viac peňazí. Preto chcel aj on skúsiť svoje šťastie. Chodil od domu k domu, od človeka k človeku a ponúkal svoje služby. Vždy vymenoval všetko čo by mohol urobiť, a ponúkol sa na prácu. Ale vždy to vyšlo rovnako.

Niekoľko ľudí mu povedalo, že mu prácu dajú, ale keď mu povedali, koľko mu za prácu zaplatia, Janko sa len zasmial: „Tak málo? Ja pre vás pracovať nebudem! Nestojí mi to za to.“ A tak to išlo ďalej a ďalej. Prešiel nejaký čas. Jankovi došlo jedlo. Nemal kde spať.

Rozprávka pre deti - Ako šiel Janko do sveta
Ako šiel Janko do sveta

Ani peniaze už nemal. Bol taký slabý, že nemal ani silu vrátiť sa domov. A tak si sám a nešťastný ľahol na mach v lese a sťažoval sa: „Ach, jaj. „Čo som urobil zle? Veď ja všetko viem. Nebojím sa práce. Ale predsa nebudem pracovať za tak málo peňazí! Nikto mi nedokáže dobre zaplatiť. Nikto si ma dostatočne neváži! Ale teraz nemám ani prácu, ani peniaze. Čo budem robiť?“

„Viem, čo by si mohol robiť,“ ozval sa slabý hlas. Janko vyskočil a rozhliadol sa okolo seba. Kto to hovorí? Začal zdvíhať kamene, hľadal v machu, rukami šmátral po celej zemi. Až sa zrazu spoza papradia objavil malý škriatok. Bol celý strieborný a v tme sa nádherne trblietal. Bol taký maličký, že sa Jankovi zmestil do dlane.

„Kto si?“ spýtal sa Janko. „Som škriatok pomocník. Ak chceš, poradím ti. Zajtra ráno si ma vlož do vrecka a poď so mnou do mesta. Budem ti radiť a pomôžem ti nájsť si prácu a miesto na spanie.“ Janko bol najprv prekvapený, ale chcel poradiť, a tak súhlasil.

Hneď na druhý deň si dal škriatka do vrecka a vydal sa do mesta. Prišiel k veľkému mlynárovmu domu a zaklopal naň. Mlynár vyšiel von a Janko mu hneď povedal, čo vie robiť a že by pre neho rád pracoval. Mlynár súhlasil a povedal, čo mu za to dá. V tej chvíli sa Janko nadýchol a chcel povedať, že to neprichádza do úvahy. Že je to málo a že si zaslúži viac. Škriatok to vedel a  skôr než stihol Janko čokoľvek povedať, uštipol ho do ruky vo vrecku, aby ho zastavil. Prešiel mu rukávom až k uchu a niečo mu pošepkal.

Janko sa na mlynára usmial a súhlasil s tým, čo mu ponúkol. Potom Janko niekoľko rokov verne pracoval pre mlynára. Jeho práca sa mu páčila. Za niekoľko mesiacov dokonca dostal viac peňazí. Janko sa mal dobre. Mal kde spať, mal čo jesť, mal dostatok peňazí a mal prácu, ktorá ho bavila.

Čo mu teda škriatok vtedy poradil? Nikdy to nikomu nepovedal. Ale jeho rady pomohli Jankovi byť pokorným a vďačným a pochopiť, že všetko príde v pravý čas. Že nemôže dostať všetko, po čom túži, hneď. Vďaka svojej usilovnosti, pekným vlastnostiam a tomu, že si dal poradiť, dosiahol v živote všetko.

4.7/5 - (53 votes)

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *