Okolo malého rozprávkového mestečka viedla cesta. Boli na ňom veľké aj malé autá. Niektoré nákladné autá rozvážali tovar a iné menšie autá vozili ľudí do práce. V tomto rozprávkovom meste boli ľudia a autá priatelia. Pomáhali si navzájom. Autá odvážali ľudí tam, kam potrebovali, a ľudia sa o autá dobre starali. Umývali ich, plnili benzínom, opravovali. Na oplátku sa autá snažili jazdiť podľa pravidiel. Bolo to najpokojnejšie mesto. Kým do mesta neprišiel Burlivák.
Jedného rána, keď slnko ešte ani pomaly nevychádzalo, ktosi rýchlo prechádzal rozprávkovým mestečkom. A to niekoľkokrát. Rušil ranný pokoja a ticho tohto mesta. Auto bolo hlučné, špinavé a zablatené, trúbilo a šmýkalo sa na všetky strany. Vôbec nejazdilo podľa pravidiel.
Všetci v meste sa zobudili. Ľudia sa pozerali z okien a autá otvárali svoje garáže, aby videli, čo sa deje. Policajné autá nelenili a rýchlo sa vydali za novým autom, ktoré ničilo všetko, čo sa dalo. Kým dorazili k autu, už z diaľky hučali sirény. Ale nové auto si z nich nič nerobilo. Stále na nich kričalo: „Čo sa deje, čo sa deje? Idete ma zatknúť? Neuspejete. Som Búrlivák. Auto, ktoré nikto nezastaví! A to si robí, čo chce.“
Policajné autá zrýchlili a snažili sa ho obkľúčiť. Keď Burlivák videl, že sa ho autá neboja, okamžite vyrazil opačným smerom. A začala sa naháňačka .Burlivák prechádzal mestom, prevracal smetné koše, narážal do chodníka a v zákrutách škrípal brzdami. Policajné autá sa ho snažili čo najrýchlejšie zastaviť. Všetci v meste sa skrývali vo svojich domoch.
Potom sa však stalo niečo, na čo nikto v meste nikdy nezabudne. Keď Burlivák rýchlo zatáčal, dostal šmyk a nevedel sa zorientovať. Točil sa na všetky strany. Potom sa prevrátil na kapotu a dlho jazdil po ceste. Keď sa jeho plechová strecha tak dlho obrusovala o cestu, začali okolo neho preskakovať iskry a v okamihu bol v plameňoch. Vtedy ho dostihli policajné autá. Okamžite zavolali hasičov. Ľudia sa rozbehli. Hasiči hasili plamene a ľudia nosili vodu. Takmer celé mesto zachraňovalo Burliváka. Potom ho odťahová služba odviezla do opravovne.
Ľudia celé dni opravovali Burliváka a snažili sa mu pomôcť. Po niekoľkých dňoch sa Burlivák prebral. Bol prekvapený, keď zistil, čo preňho všetci urobili a že ho nenechali zhorieť a ešte ho aj opravili. Ale hlavne sa hanbil. Pokorne sa spýtal: „Prečo si ma nenechal zničeného a nezošrotoval si ma? Ubližoval som ti. A ja som ťa nepočúval.“ Mechanik, ktorý ho mal v garáži, sa naňho pozrel a povedal: „Chceli sme ti dať druhú šancu. Nikdy nie je neskoro napraviť sa a začať byť správnym autom. A za svoju neposlušnosť aj tak ponesieš následky. Bol si vážne poškodení, takže už nikdy nebudete môcť ísť tak rýchlo. A na kapote máš sem-tam nejaký škrabanec.“
Búrlivák sa len usmial. Nevadilo mu to. Vedel, že kvôli svojej domýšľavosti mohol dopadnúť ešte horšie. Dodnes žije v tomto meste. Jazdí podľa pravidiel a nezbedným deťom ukazuje svoje jazvy na kapote a rozpráva im, aký bol zlý, ale ako sa napravil.
